Prečo futbaloví dorastenci Drnavy tesne podľahli v Poproči Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
Na domácej pôde Poproč ničí súperov rad za radom. Pred troma kolami zdolali aj vynikajúci Kechnec a tak v poslednom čase slabo hrajúca Drnava v 23. kole IV. dorasteneckej ligy skupíny KG nemala robiť problémy pre domácich. Avšak na začiatku zápasu a po druhom inkasovanom góle Drnava bola lepším mužstvom. Bolo to vďaka tomu, že všetci hráči sa dostavili na zápas a mohli tak hrať v najsilnejšej zostave. Drnavčania za stavu 2:1 už nepustili Poproč na svoju polovičku, neskutočným tlakom ich zatláčali a dvakrát nastrelili brvno. V niektorých momentoch domáci bránili aj s jedenástimi hráčmi. Zápas rozhodval Lang, ktorý dve minúty pred koncom neodpískal jednoznačný faul na Emödiho
Ale domáci sa na začiatku nedostali do tlaku a tak si to hostia vzali do vlastných rúk. Čelovský sa z obrany vydal na útočný výlet, a po boji v rohu ihriska od Szücsa dostal nahrávku a fantastickou strelou trafil šibenicu brány. 0:1! Poproč sa po góle začal preberať, ale hostia vynikajúco bránili. Po faule na Maliňáka za protesty dostal domáci útočník žltú kartu a na ihrisku začali pribúdať ostrejšie zákroky. Zaujímavý moment sa odohral v 35. min. Drnava mala zahrávať autové vhadzovanie, hráči sa rozostavili a vysunuli hore. Avšak rozhodca nepochopiteľne dal loptu domácim a dvaja hráči využili, že z autu neexistuje ofsajd a tak mohli ísť sami na bránu, no hosťujúci obrancovia ich bleskovo dostihli. Tri minúty pred koncom polčasu sa podarilo predsa len domácim presadiť. Domáci kapitán Lackáň sa pretlačil pred P. Kovácsa a vyrovnal. 1:1. Polčas.
Drnave sa zranil stopér N. Kovács, ktorý ani pred dvoma týždňami nedohral, tentoraz to bolo kôli zraneniu kolena. Drnava tak musela zmeniť rozostavenie, niektorí museli zmeniť svoje posty a tak Drnava hrala ofenzívnejšie. Hostia vysunuli obranu a vtedy prišiel rozhodujúci moment. Striedajúci Kuba, v takmer metrovom ofsajde dostal loptu, a skóroval z nájazdu. 2:1. Neskutočné čo sa niekedy deje na ihrisku súpera. A o pár minút útočník domácich stratil opäť nervy, keď odkopol zbytočne loptu a mal ísť pod sprchy po druhej žltej karte, no rozhodca nevylučoval. Domáci v ďalšej tridsaťminútovke nepredviedli nič, Drnava uzamkla Poproč na ich vlastnej pôlke a vytvárala si tlak. Emödiho strela letela nádherne, brankár už len očami sledoval dopad lopty, a na obrovské šťastie pre Porpoč skončilo to na brvne. Maliňák strieľal tiež z podobnej diaľky, a jeho delovka opäť narobila problémy brankárovi domácich. Po centri Šoltésa sa lopta opäť obtrela o brvno a opäť s obrovským šťastím domáci oslobodili šestnástku. Rozhodca nadstavoval 2 minúty, hostia sa predierali do poslednej šance. Emödi sa zbavil obrancu, ktorý ho zo zadu nakopol až tak, že chrániče sa mu vysunuli zo štucne, no nepochopiteľne rozhodca neodpískal faul. A tak Drnava i napriek skvelému kolektívnemu výkonu si nevzala ani jeden bod z hosťujúcej pôdy.
F. Emödi
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.