Do druhého polčasu sa presunul delegát zápasu aj s usporiadateľmi na stranu, kde chýbal druhý asistent, aby sa predišlo ofsajdovým situáciám, tentokrát ale na strane hostí. Páľava ustúpila, čo sa značne prejavilo aj na hre Dediniek. Hra sa vyrovnala a hostia začali domácim podkurovať. Z jednej priamočiarej kolmice sa zrodil vyrovnávajúci gól T. Nováka. V tomto čase si už píšťalka s rozhodcom robila čo chcela. Rozhodujúci bol incident asi z 25-tej minúty 2. polčasu, keď delegát zápasu signalizoval ofsajd útočníka Dediniek, rozhodca ho odpískal s oneskorením, hráč hostí stihol ešte vystreliť, čo nebolo po vôli obrancom Plešivca a jeden z nich T. Nováka napadol zo zadu. Rozhodca akoby nechcel tento incident vidieť. Po protestoch kapitána hostí určil delegát napomenúť ho žltou kartou, na čo reagoval krajný obranca hostí hrubou urážkou na hlavného rozhodcu a ten ho bez milosti vylúčil. Fyzické napadnutie na hráča hostí bolo bez povšimnutia, tak ako aj simulovanie faulov zo strany domácich útočníkov. Domácim sa v početnej výhode podarilo dvakrát skórovať po skrumážach. Sympatické na hráčoch Dediniek bola ich snaha útočiť. Mali aj dve sľubné šance v závere, no chýbalo im viac športového šťastia. Po záverečnom hvizde hostia neskrývali sklamanie z výkonu hlavného rozhodcu.
Marcel Franko, kapitán hostí: Chyba pri konfrontácií: Plešivčania nekonfrontovali hostí. Ako hosťujúci kapitán som konfrontoval 12 hráčov, žiaľ na súpiske ich bolo uvedených 13, no v ruke som držal len 12 registračiek domácich. Všetko začalo zapadať po zápase, keď jeden z domácich divákov uviedol, že hráč č. 7, zapísaný ako Igor Kozák (v zápise) nie je hráčom Plešivca a nastúpil neoprávnene. Iný divák sa vyjadril, že polovicu mužstva údajne ani nepozná. Hráč s č. 7 bol najlepším hráčom domácich na ihrisku. Operoval v strede poľa s výbornou kopaciou technikou, protismerným pohybom, prenášaním hry, presnými nahrávkami tvoril hru domácich. Keď sme si chceli po zápase vypýtať občiansky preukaz kvôli oficiálnemu protestu, údajne tam už dotyčný hráč nebol a delegát zápasu rázne prízvukoval domácemu kapitánovi, že nemusí s týmto súhlasiť. Je to smutné konštatovanie, že laici nám niekedy oveľa lepšie odpískajú prípravné zápasy, ako delegovaní zástupcovia ObFZ.
Zostava Dediniek: Horváth - Černický, Tokoly, Ogurčák, Franko, Révay, Putnocký, Majerčák, Sýkora, Novák, Kuchta.
Marcel Franko
{jcomments on}
































Plešivec - Dedinky 3:1 (1:0). Gól hostí: T. Novák. Zápas sa začal v čase, keď teplomer ukazoval 310 C. Ihrisko bolo veľmi suché a tvrdé, t.zn. podmienky pre obe mužstvá rovnaké. Hráči Dediniek začali tak, ako skončili minulý týždeň v domácom súboji s Rakovnicou, nevýrazne, bez súboja, bez kombinácie. Od začiatku sa domáci pustili do hostí s veľkou chuťou. Vypracovali si niekoľko šancí po prienikoch až do vnútra 16 - tky. Prvý dôležitý moment nastal pri nakopávanej lopte do 16 -tky hostí, kde hosťujúci stopér v snahe odhlavičkovať loptu do bezpečia pred útočiacim domácim hráčom. V tomto súboji sa zrazili dvaja hráči Dediniek s domácim útočníkom a hlavný rozhodca
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-