Počas uplynulého víkendu usporiadal FK Kovstav Rožňava už ôsmy ročník turnaja v malom futbale Kovstav Cup. Prvenstvo na turnaji si vybojoval nováčik Corpora Fox pred Podrákošom a ďalším nováčikom FC Markuškou. Podrákoš obhájil finálovú miestenku
Z prvej skupiny si postup do finále vybojoval bez straty bodov Podrákoš, ktorý mal zároveň aj najlepšiu obranu i útok. Postupne zdolal Markušku, Faraón a deklasoval Gem. Polomu B. Druhým postupujúcim sa prekvapujúco stali futbalisti nováčika z Markušky. Gemerskej Polome B nadelili poltucet gólov a zdolali aj domáci celok. Z druhej skupiny postúpila Corpora Fox, ktorá zaťažila konto gólmana Prahy - Stred dvojciferným skóre, ale s Beforou uhrala iba nerozhodný výsledok. Befora zdolala Prahu - Stred rozdielom šiestich gólov, ale nakoniec mohla zasiahnuť do bojov iba o tretie miesto, keďže za Corporou zaostala pri rovnosti bodov o skóre.
Markuška príjemne prekvapila
V boji o tretie miesto si Befora pohár horkosti vypila do dna. Do polčasu mala síce vedená skúseným M. Lengom viac z hry, neustále ostreľovala bránu Markušky, ale skórovať nedokázala. Súper, naopak, jedinú šancu využil na prekonanie gólmana Gallíka, inak rozhodcu z regionálnych trávnikov. Po prestávke sa Beforákom podarilo skóre vyrovnať, ale otočiť stav vo svoj prospech už nedokázali. Hráči Markušky šli najprv po druhýkrát do vedenia a neskôr z prečíslenia dosiahli aj tretí gól, ktorý im v konečnom súčte vyniesol v premiére tretie miesto.
Kvalitne zastúpené finále
Vo finále nastúpili proti sebe Corpora Fox a vlaňajší víťaz Podrákoš. V oboch mužstvách boli zastúpení skúsení a kvalitní hráči. Corporu viedol Klinko (Gem. Hôrka), mlaď zastupovala trojica bratov Gereovcov, Kún (Krh. Podhradie), Hagovský, L. Varga (SP MFK Rožňava) a O. Kerekeš (Kružná), jeden z popredných kanonierov II. triedy. Káder Podrákoša tvorila bývalá trojica štvrtoligistov Tatrana Betliar Vávra (Lipovník), Jakab (Rudná) a Hajduk (Vlachovo). Okrem brankára Majtányiho (Štítnik K.T.) sa predstavil Zagiba (Lipovník), M. Árvay (Betliar) a K. Chomjak, nateraz najlepší rozhodca ObFZ Rožňava. Polčasové skóre 2:0 stanovili futbalisti Corpory Fox, ktorí najprv po prízemnej strele M. Gereho otvorili skóre a neskôr vedenie poistil Hagovský. Šance Chomjaka a Vávru na opačnej strane ostali nevyužité. Po prestávke sa Kerekeš niekoľkokrát ocitol zoči-voči Majtányimu, ale z príležitostí nedokázal vyťažiť tretí, rozhodujúci gól. Na opačnej strane Vávra po strele z otočky dosiahol kontaktný gól, ale to bolo zo strany futbalistov Podrákoša všetko. Neskôr Gere po krížnej strele vymietol pavučinu Majtányiho brány, štvrtý gól Corpory dosiahol po prihrávke Kúna Hagovský a na konečných 5:1 upravil Varga. Corpora Fox sa tak mohla zaslúžene radovať z turnajového víťazstva.
Kovstav Cup má už svoje pevné miesto v kalendári letnej prípravy. „Tento rok sa opäť hralo v dvoch skupinách a prihlásili sa aj nové mužstvá, čo svedčí o atraktívnosti turnaja. Teší aj fakt, že v jednotlivých celkoch sa podobne ako v predošlých ročníkoch predstavili poprední hráči nielen z okresných, ale aj nižších ligových súťaží,“ uviedol riaditeľ turnaja Karol Piater, ktorý odovzdal víťazným mužstvám poháre a diplomy.
Rekapitulácia, 1. ročník: Šugár Gemtex, Befora, GRM, 2. ročník: Šugár Gemtex, Stavbár, Befora, 3. ročník: Maraboro, Šugár- Gemtex, Kedo, 4. ročník: Lotsen, AM Plast, Befora, 5. ročník: J. P. Stav Lipovník, Befora, Norvegia, 6. ročník: LOR - Orabinec, FK Honce, Snaha, 7. ročník: Podrákoš, Krh. Podhradie, Befora, 8. ročník: Corpora Fox, Podrákoš, FC Markuška.
Karol Csobádi
Foto: autor
{gallery}futbal/2011/kovcup{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.