vytláčal mimo 3 tyče. Blízko ku gólu do šatne bol L. Lörinc, no k usmerneniu lopty do siete mu chýbalo pár centimetrov. Úvodná štyridsaťpäťminútovka preto skončila bezgólovou remízou. Prvé dejstvo prinieslo vyrovnaný futbal s miernou prevahou Betliarčanov v štatistike držania lopty. V tom druhom sa preto a aj pre početnú výhodu v poli očakávalo gólové presadenie sa v podaní Tatrana, no stal sa presný opak!
Hneď v úvodnej minúte druhého polčasu, sa po dlhej lopte dostal za obranu Hutter a hosťujúci kapitán a najlepší strelec Geče v prebiehajúcom ročníku neomylne preloboval bezmocného brankára domácich. O 5 minút sa stav menil opäť. Po podobnej akcii a nedorozumení v betliarskej obrane, z uhla zvýšil náskok hostí Papcún - 0:2. Betliar po týchto rýchlych gólových úderoch nedokázal odpovedať rovnako. Loptu na kopačkách mal stále častejšie ako hostia, no tí hrýzli svojou rýchlosťou. V 67. minúte Kelíšek ešte dobrým zákrokom Varcholovu akciu vyriešil, no o 5 minút neskôr domáci prepadli pri svojom rohovom kope a spomínaný Varchola ozdobil svoj dobrý výkon gólom a zvýšil tak na 3:0 z pohľadu hostí. Ďalšie minúty priniesli ešte 2 situácie, ktoré pripomínali úvodné dva góly hostí, Kelíšek svoj tím ale podržal. Betliar sa v 2. polčase dostával tiež do sľúbných pozícií. Pokus Demetera, I. Lörinca a najmä únik Vávru mohol skončiť gólom, no na pomyselnom ukazovateli skóre ostala na strane domácich nula až do konca stretnutia. Tatran doplatil na svoju streleckú nemohúcnosť. Priamočiarosť a zdravá drzosť prezentovaná súperom slávila úspech.
Autor: M. Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)

11. Kolo VI. Liga Košicko-Gemerská
TJ Družstevník Malá Ida - TJ Cementár Turňa n/B 0 : 1
TJ FK Vyšné Opátske "B" - MFK Ťahanovce 3 : 3
FK Gemerská Hôrka - MFK Dobšiná 1 : 1
TJ Kokšov-Bakša - FK Krásnohorské Podhradie 0 : 3
TJ Tatran Betliar - FK Geča 73 0 : 3
TJ Družstevník Budimír - FK Košická Nová Ves 0 : 5
MŠK Ďurkov - FK Gemerská Poloma 4 : 0
































TJ Tatran Betliar - FK Geča 73 0:3 (0:0). Góly: 46ʼ Vladimír Hutter 0:1, 51ʼ Daniel Papcún 0:2, 72ʼ Dávid Varchola 0:3. Žlté karty: hralo sa bez kariet. Hlavný rozhodca: Kamil Slebodník. Asistenti rozhodcu: Jozef Pavlovský, Lukáš Tóth. Delegát zápasu: Ján Michna. Divákov: 100.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.