Tretie kolo V. ligy skupiny košicko-gemerskej vo futbale, ktoré sa začalo na hornom Gemeri v sobotu 20. augusta 2011 zápasmi v Krásnohorskom Podhradí i v Gemerskej Hôrke ukázalo, kto je doma pánom. Ligoví nováčkovia z Dobšinej i Gemerskej Polomy odišli z obidvoch ihrísk s veľmi sklonenými hlavami. Dalo by sa povedať, že aj s veľkými debaklami. Krásnohorské Podhradie zvíťazilo nad Dobšinou dvociferným počtom strelených gólov, pričom inkasovali iba dva góly. Pomer 11:2 (3:1) je ozaj alarmujúci v neprospech Dobšinčanov, ak sa neprišli do 5. ligy iba poprechádzať. Kuriozitou zápasu je, že do streleckej listiny sa zapísal aj brankár domácich Szabó gólom z jedenástky. Nakoniec dopadlo 3. kolo V. ligy skupiny KG takto:
Šaca - Malá Ida 2:1 (1:1), G: Zaladerzlý, Saxa - Balog, Kr. Podhradie - Dobšiná 11:2 (3:1), G: Piater 3 (1 z
TABUĽKA V. LIGY SKUPINA KOŠICKO-GEMERSKÁ
|
1. |
Kokšov-Bakša |
3 |
3 |
0 |
0 |
12:1 |
9 |
|
2. |
Šaca |
3 |
3 |
0 |
0 |
7:3 |
9 |
|
3. |
Ťahanovce |
3 |
2 |
1 |
0 |
8:2 |
7 |
|
4. |
Gemerská Hôrka |
3 |
2 |
1 |
0 |
8:2 |
7 |
|
5. |
Ruskov |
3 |
2 |
0 |
1 |
6:3 |
6 |
|
6. |
Geča |
3 |
1 |
2 |
0 |
3:1 |
5 |
|
7. |
Kalša |
3 |
1 |
1 |
1 |
4:4 |
4 |
|
8. |
Krh. Podhradie |
3 |
1 |
0 |
2 |
13:6 |
3 |
|
9. |
Lipovník |
3 |
1 |
0 |
2 |
3:5 |
3 |
|
10. |
Gemerská Poloma |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:9 |
3 |
|
11. |
Malá Ida |
3 |
0 |
1 |
2 |
3:8 |
1 |
|
12. |
Myslava |
3 |
0 |
1 |
2 |
2:9 |
1 |
|
13. |
Dobšiná |
3 |
0 |
1 |
2 |
4:15 |
1 |
|
14. |
Koš. Nová Ves |
3 |
0 |
0 |
3 |
3:12 |
0 |
Zápasy V. ligy skupina KG 4. kolo 28.8.2011 o 16.00 hod.:
M. Ida - Myslava, Koš. N. Ves - Kokšov-Bakša, Lipovník – Kalša, Gem. Poloma – Ťahanovce, Dobšina - Gem. Hôrka, Šaca - Krh. Podhradie, o 10.45 hod. Geča – Ruskov.
Pre úplnosť dodávam, že štvrtoligová Rožňava v piatom kole doma prehrala so Spišskými Vlachmi 0:1. V I. triede sa v sobotu doma podarilo Slavošovciam získať s Bohúňovom prvé tri body za víťazstvo 3:1.
V sobotu odštartovala niekoľkými zápasmi aj II. trieda dospelých. Výsledky sú uverejnené na inom mieste stránky.
(Maj Gemer)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.