Nižná Slaná – Kečovo 6:0 (0:0). Góly: Karas 3, Milko 2, O. Junger. Zostava: Tomášik – O. Junger, Soják, Prónai, Schwarz – Karas, Keršák, Cangár, D. Hajči – Valko, Gelda. Striedali: Valko (46. min. Milko), Cangár (Leštach). Pred 30 divákmi rozhodovali Petro a Pažitka, delegátom bol Dušan Uhrin.Do druhého polčasu domáci tréner striedal. Domácim prestávka pomohla. Po centre Hajčiho z pravej strany Karas hlavičkou dostal domácich do vedenia, 1:0. Domácim gól pomohol, začali si vytvárať ďalšie príležitosti. Po lopte od Hajčiho sa dostal Milko do úniku. Po jeho prihrávke Karas skóroval, 2:0. Ďalší gól bol podobný, znova po prihrávke Milka Karas zblízka skóroval. 3:0. Hostia ohrozili domáceho brankára asi dvakrát. Brankár hostí kryl strelu domáceho hráča. Neskôr inkasoval, po prízemnom centri z ľavej strany O. Junger do prázdnej bránky skóroval. 4:0. Začalo sa hrať tvrdšie, O. Junger fauloval dvakrát, Gelda raz. Hostia sa snažili viac útočiť, voči domácej obrane sa nepresadili, ich výkopy domáci stopéri zachytávali. Domáci pokračovali v tlaku, po prihrávke Karasa Milko zblízka prekonal brankára hostí. Neskôr pridal ďalší gól po prihrávke od Leštacha, 6:0. Hostia útočili len ojedinele, po ľavej strane raz odvrátil útok Prónai, ktorého faulovali. Po pravej strane mali šancu, keď hlavičku chytil domáci brankár. Domáci hru kontrolovali, trikrát zakončovali akcie z nepripravených pozícií. Ďalšie strely Milka, Schwarza a Leštacha len tesne minuli bránu hostí. Z rohov sa domáci nepresadili. V závere bol vylúčený hráč hostí. Zápas rozhodca ukončil po výkope od bránky hostí.
Poradie strelcov Nižnej Slanej po 8. kole:
4 góly: Karas, Gelda
3 góly: O. Junger, Milko
1 gól: Hajči, Keršák, Ján Junger
Bilancia Nižnej Slanej po 8. kole:
Doma 9. miesto 4 2 1 1 11:6 7
Vonku 6. miesto 3 1 0 2 6:8 3
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.