Nedávno sme na stránke Maj Gemer spomínali, že v Rakovnici, jednej z obcí horného Gemera, sa už v druhej polovici 80. rokov min. storočia objavil vo futbalovom drese Baníka Rakovnica aj hráč tmavej pleti, africký študent, ktorý v tých rokoch študoval na vysokej škole v Košiciach. Bol to v tom čase nevídaný jav na našich futbalových ihriskách. Ako sa dostal z ďalekej Afriky k nám, prezradil nám Prof. Ján Fábián, DrSc., dnes už na dôchodku žijúci v Košiciach: „Tento africký študent zo Zambie sa volal Ing. Bernard Kassense. Vyštudoval banské inžinierstvo na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach v rokoch 1984 – 1988. Dnes je to Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a Ja som tohto študenta zo Zambie pritiahol študovať do Košíc. Počas jeho celého štúdia v Košiciach som sa o neho staral, pomáhal mu a preto som ho aj stiahol do TJ Baník Rakovnica, kde hral úspešne 3 roky futbal a bol vynikajúci strelec. Bol postrachom pre brankárov a vtedy bol jediným futbalistom – černochom v Rožňavskom okrese.
Prikladám fotografiu z augusta 1987. Na fotografii vpravo je Bernard Kassense (v bielo-modrom tričku), Peter Fabián – 77 ročný (môj otec) a nigérijský novinár Peter Mwura.
Fotografia je vyhotovená v Pohostinstve Terasa v Rakovnici.Počas môjho štvorročného pôsobenia na Univerzite v Zambii, v hlavnom meste Lusaka (1977-1981) sme často s mojimi študentmi – černochmi chodili na odbornú prax do zambijských baní na meď do Copperbeltu (Kitwe, Konkola, Luanysha a Nakanga). Sú to veľmi bohaté bane na meď a kobalt.
Jeho otec Francis Kassense bol banský technik na hlbinnej bani Konkola. Staral sa o nás – študentov a praktikantov z Univerzity v Lusake. Veľa nám ľudsky a odborne pomáhal. Mal 13 detí (slovom: trinásť). Prosil ma, aby jeho jeden syn mohol ísť študovať baníctvo do Československa. Ja som mu to sľúbil a aj urobil, aby študoval u nás v Košiciach.
Dnes si naňho spomínajú v dobrom v Košiciach, na Slovensku a aj v Európe.“
Prof. Ján Fabián, Košice
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.