Druhý polčas sa niesol v podobnom duchu, ako ten prvý. Chlapci boli dnes pri chuti a strieľali jeden gól za druhým. Do streleckej listiny sa ešte zapísali Lindák, M. a P. Tomi, Lovaš a Rusnyák. Hlavne Rusnyákov gól určite potešil oko fanúšika, keď sám prešiel cez 4 hráčov hostí a strelou k vzdialenejšej tyči rozvlnil sieť súperovho brankára. Čestný úspech hostí vsietil Jonáš, ktorého strela z diaľky skončila v sieti domáceho brankára. Konečný hvizd- domáci vyhrali vysoko 9:1.
Výsledok hovorí jasne za všetko. Samozrejme treba pochváliť aj hráčov hostí, pretože aj za nepriaznivého stavu sa pokúšali streliť gól, čo sa im napokon aj podarilo. V mužstve domácich sa rysuje nové mladé mužstvo doplnené o niektorých skúsených hráčov - až časom sa ukáže akým smerom sa bude futbal v Joviciach uberať. V ďalšom kole privítajú Jovičania opäť na domácej pôde súpera z Honiec, čo už bude ťažší oriešok, ale domáci si nič iné ako víťazstvo nepripúšťajú!
Zostava Jovíc: Parada - Tomi st., Klárik, Szabó, Doboš(C), Tomi ml., Krága, Rusnyák, Lovaš, Lindák, Grecmacher.
Pred 20 divákmi korektne rozhodoval R. Farkaš, delegátom bol pán Šmelko.
Matúš S.
Druhé víťazstvo Rakovnice vonku ju posunulo na šieste miesto v tabuľke II. triedy
Mladosť Brzotín - Baník Rakovnica 1:3. Obidve mužstvá II. triedy mali v 12. kole súťaže sťažené podmienky, nakoľko sa hral futbal v studenom počasí a ešte hru sťažoval silný vietor. Na hráčov Mladosti bolo vidno, že mali dosť veľký herný výpadok, lebo nehrali ani súťažné a ani priateľské zápasy. Hostia umne držali domácich futbalistov ďaleko od vlastného pokutového územia. V 6. min. sa hostia ujali vedenia, keď brankár domácich vyrazil po skrumáži loptu presne na nohu Murzu z mužstva Rakovnice a ten už vedel, kde treba loptu zasunúť. 0:1. V 14. min. domáci Lazok po chybe obrany hostí vyrovnal. 1:1. V druhom polčase domáci sa dostali do tempa, ale svoje šance nevyužili. Aj zásluhou veterána v bránke hostí Mátaša. Hostia krásnymi brejkami Samka a Tomka stanovili výsledok na konečných 1:3. Rozhodca udelil po jednej žltej karte. Veľmi dobre rozhodoval Iglai. Asi 50 divákov ocenilo za predvedenú hru obidve mužstvá.
L. Sz.
TABUĽKY FUTBALOVEJ II. TRIEDY:
domáce zápasy zápasy hrané vonku

{jcomments on}
































II. trieda: Jovice – Čoltovo 9:1 (3:0). V prvom jarnom kole privítalo mužstvo Jovíc vo Veľkonočnú nedeľu súpera z Čoltova. Počasie nebolo zrovna ideálne, pretože počas celého zápasu fúkal silný vietor, čo sa odzrkadlilo aj na návštevnosti tohto zápasu. Pred samotným začiatkom zápasu zistil rozhodca aj delegát, že traja hráči domácich majú už neplatné registračné preukazy. Za brankára Sopócyho preto musel ísť do brány Parada, za kapitána Nagya Doboš a za Plošnicu Tomi.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.