Čo na to môžu povedať futbalisti v našich najnižších súťažiach, ktorí do zápasov nastupujú veľakrát za mizivých ekonomických podmienok a s najnižším počtom hráčov, len aby zachovali ducha súťaživosti? Veď o to v prvom rade vo futbale má ísť.
VÍKENDOVÉ VÝSLEDKY:
IV. Liga JUH - 13. kolo: Turňa - Buzica 2:1 (2:0), góly: Pelegrin, Rohaľ - Herceg, ŽK: Eperješi - Engel, D: 200, R: Bochnovič. Haniska - Medzev 5:0 (3:0), góly: M. Majoroš 2, Beck, Gorej, S. Molnár, ŽK: Šváb - Capko, Šrobár, D: 300, R: Gál. Krompachy - V. Revištia 2:1 (1:1), góly: Ľ. Ontko, Glova - Tomko, ŽK: Kuriško - Atiari, Tomko, D: 150, R: Piro. V. Kapušany - Strážske 1:1 (0:1), góly: Čižmár - Kročko, ŽK: Kostrej, Kaplar, Černej - Michaliv, Bodnár, D: 200, R: Tabiš. Sobrance - Hrabušice 5:1 (2:0), góly: Chyrik 3, Kostič, Komár - Popadič, ŽK: Komár, Simčik - Oravec, Dičak, Popadič, Smik, D: 150, R: Hegeduš. Rožňava - V. Folkmar 0:2 (0:2), góly: Belej, Sovič, ŽK: Roth - Diro, D: 60, R: Šivec. Rudňany - Čaňa 0:3 (0:1), góly: P. Juhás, L. Török 2, ŽK: Mikuš - Ružička, Pustai, D: 50, R: Michalíková. Štítnik - Kr. Chlmec - 3:0 kont. (hostia nepricestovali), R: Marcin.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 13. KOLE
|
1. |
Haniska |
13 |
12 |
1 |
0 |
39:9 |
37 |
|
2. |
Turňa n/B |
13 |
7 |
3 |
3 |
27:16 |
24 |
|
3. |
V. Revištia |
13 |
7 |
2 |
4 |
30:18 |
23 |
|
4. |
Krompachy |
13 |
7 |
1 |
5 |
27:25 |
22 |
|
5. |
Čaňa |
13 |
6 |
3 |
4 |
31:18 |
21 |
|
6. |
Štítnik |
13 |
6 |
2 |
5 |
24:20 |
20 |
|
7. |
Sobrance |
13 |
6 |
1 |
6 |
21:21 |
19 |
|
8. |
Medzev |
13 |
6 |
1 |
6 |
27:28 |
19 |
|
9. |
Hrabušice |
13 |
5 |
4 |
4 |
25:27 |
19 |
|
10. |
V. Folkmar |
13 |
6 |
1 |
6 |
26:31 |
19 |
|
11. |
Buzica |
13 |
6 |
0 |
7 |
33:24 |
18 |
|
12. |
Strážske |
13 |
3 |
5 |
5 |
18:20 |
14 |
|
13. |
V. Kapušany |
13 |
3 |
4 |
6 |
11:21 |
13 |
|
14. |
Kr. Chlmec |
13 |
4 |
1 |
8 |
15:41 |
13 |
|
15. |
Rudňany |
13 |
4 |
0 |
9 |
15:31 |
12 |
|
16. |
Rožňava |
13 |
1 |
1 |
11 |
7:26 |
4 |
V. Liga JZ - 11. kolo:
Gelnica - Harichovce 0:2 (0:1), góly: Pukluš 2, D: 100, R: Kováčová, ŽK: bez kariet; Jaklovce - Ťahanovce 3:0 (2:0), góly: R. Adamišin 2 (1 z
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 11. KOLE
|
1. |
Harichovce |
11 |
7 |
3 |
1 |
27:12 |
24 |
|
2. |
Margecany |
11 |
7 |
2 |
2 |
18:10 |
23 |
|
3. |
Jaklovce |
11 |
6 |
2 |
3 |
23:12 |
20 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
11 |
6 |
2 |
3 |
17:12 |
20 |
|
5. |
Teplička |
11 |
5 |
3 |
3 |
17:13 |
18 |
|
6. |
Koš. N. Ves |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:15 |
17 |
|
7. |
Helcmanovce |
11 |
5 |
1 |
5 |
25:22 |
16 |
|
8. |
Spiš. N. Ves B |
11 |
5 |
1 |
5 |
20:18 |
16 |
|
9. |
Ťahanovce |
11 |
3 |
5 |
3 |
22:22 |
14 |
|
10. |
Smižany |
11 |
3 |
3 |
5 |
14:18 |
12 |
|
11. |
Prakovce |
11 |
3 |
1 |
7 |
16:23 |
10 |
|
12. |
Gelnica |
11 |
2 |
3 |
6 |
9:17 |
9 |
|
13. |
Krh. Podhradie |
11 |
2 |
3 |
6 |
15:25 |
9 |
|
14. |
Gem. Hôrka |
11 |
2 |
1 |
8 |
16:37 |
7 |
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. liga JUH - 14. kolo 24.10.2010 o 14.00 hod.: Buzica – Čaňa, Strážske – Rudňany, V. Folkmar – Štítnik, V. Revištia – Rožňava, Medzev – Sobrance, Turňa – Haniska, o 10.30 hod. Hrabušice – Krompachy, 23.10. Kr. Chlmec – V. Kapušany.
V. liga JZ - 11. kolo 24.10.2010 o 14.00 hod.: Harichovce – Krh. Podhradie, Sp. N. Ves „B“ – Sp. Vlachy, Prakovce – Helcmanovce, Smižany – Koš. N. Ves, Margecany – Gem. Hôrka, Ťahanovce – Teplička, Gelnica – Jaklovce.
V. liga JZ (dorast) 10. kolo 23.10.2010 o 14.00 hod.: Valaliky – Jaklovce, Drnava – Medzev, V. Ida – Jasov, Slovinky – V. Folkmar, Helcmanovce – Domaňovce, o 12.30 hod. Rudňany – Kechnec.
{jcomments on}
































Aj tak by sa dalo charakterizovať niektoré mužstvá, a to je jedno v ktorejkoľvek súťaži u nás. Zdá sa, akoby súčasnú situáciu rok pred reorganizáciou futbalových súťaží riadených VslFZ v Košiciach začali zneužívať niektoré kolektívy a hľadajú ľahšiu cestu, ako príliš nezaťažiť pokladnicu klubu. A to i za cenu, že zápas, na ktorý nevycestujú, bude im kontumovaný. Tentoraz v 13. kole zápasu IV. ligy skupiny Juh neprišli do Štítnika futbalisti z Kráľovského Chlmca. Vo vlaňajšom ročníku tu prehrali 5:1. Zrejme sa im to teraz oplatilo neprísť, lebo svoje konto takto nezaťažia viac ako o tri góly. Im je to jedno, že porušili súťažné pravidlá a nedopriali
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-