funkcionároch a tobôž nie vo skvelých fanúšikoch . Sezóna pre mňa bola unavujúca z dôvodu častých ciest do zahraničia. Sám som hovoril, že by mali a musia hrať mladší, trápilo ma, že Anna nehrával i keď často i svojim ľahostajným prístupom, do mužstva patrí aj Emödi a ďalší. Vysedávať na lavičke zas to asi ešte nie.
2. Na ktorú sezónu najradšej spomínaš v Krh. Dlhej Lúke?
Hneď v prvej sme skončili tesne pod „bedňou“. V druhej najúspešnejšej v histórii klubu sme obsadili po príchode Čižmára a Bodnára prvé miesto. Na futbal chodilo mnoho divákov, hrali sme jednoducho, účelne. Postup sme si zaslúžili. Žiaľ pár hráčov sa rozhodlo, že načo postup. Toto je snáď len tu v okrese. V Plešivci sme dvakrát vyhrali dvakrát sme postúpili, ale boli sme tam . Posledné dve sezóny ak to zoberiem globálne zavŕšenie dvomi druhými miestami sú OK.
3. Bol záujem aj z iných klubov o teba?
Neviem či by bol, ak by som to avizoval predom. Ozval sa mi Marek Ďurský z Rožňavského Bystrého. Ten chlap si zaslúži moje uznanie. Lanáril ma v zime, ale i teraz po sezóne. Rozhodlo i to, že je to opäť ďalej od Plešivca a nepridalo by mi to cestovanie. S funkcionármi Bohúňova som bol v kontakte, ale len v rovine dohadov. Možno zavážilo to, že tu hráva sused, bývalý spoluhráč z Kunovej Teplice, Florián Demeter, lopatu k dielu priložil Tomáš Kovács, ktorý to opakoval stále. Na Petra Rákayho som sa chodil pozerať ako žiak, zbieral som im lopty.
4. Na akom poste budeš hrávať a na akom najradšej hrávaš?
Ja by som najradšej hral v útoku možno 50. – 60. min naplno, ale myslím si, že ma budú stavať inde. V príprave som hrával vzadu aj na poste defenzívneho stredopoliara, tento post som veľa krát, ale nehral. Nevadí skúsim to.
5. Budú ti chýbať niektorí spoluhráči či funkcionári?
Samozrejme, každé mužstvo zanechá vo vás stopu. Nemal som problémy v kabíne, sedel mi i tréner Teleczký. V zápale hry sa často pochytíte možno s každým, ale to trvá len chvíľu. Bolo radosť hrať s Jánom Čižmárom, Pepe to je klasik a samozrejme v aute sme cestovali s Bodnárom a Kovácsom. Ale vymenovať všetkých od Šnukyho cez Hegiho sa nedá. Vďaka patrí Bernáthovi a isteže bratom Šoltészovcom, nemôžem zabudnúť na skvelých divákov !!!
6. Prečo práve Bohúňovo?
Spomenul som, že je to skoro ako doma. Mužstvo hrajúce v skromnejších podmienkach, ale s obrovským zápalom. Elán v očiach funkcionárov je neopísateľný, prirovnal by som ho na k časom, keď sme založili mužstvo v Plešivci. Možno aj preto, že mužstvo vedú moji bývalí spoluhráči.
Vizitka
Meno a priezvisko: Adrián Szaniszló
Dátum narodenia: 1. 1. 1972
Futbalové kluby: 1989 – 1990 Kunova Teplica B, jar 1993 – Jovice, 1993/1994 Dlhá Ves, 1994/1995 – 1995 – Kunova Teplica, jar 1996 – september 1996 - Plešivec, október 1996 – december 1996 – Dlhá Ves, 1997- 1998 – Plešivec, jeseň 1998 Slovmag Jelšava, jar 1999 – jar 2001 Plešivec, 2001/2002 – Kunova Teplica, jeseň 2002 – jeseň 2010 Plešivec, jar 2011 - jar 2014 Krh. Dlhá Lúka, jeseň 2014 - Sokol Bohúňovo.
Za rozhovor ďakuje Štefan Tomášik
































Adrián Szaniszlo začal futbal hrávať v Kunovej Teplici. Pôsobil v B mužstve v rokoch 1989 -1990, pamätá si generáciu hráčov ako Alexander Buš, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Milan Benco, Vladimír Kindis, Szilárd Drenko, Jozef Peprík, Jozef Čeman a štvoricu ruských hráčov. Nasledovala základná vojenská služba v dobe dva roky. Na jar 1993 pôsobil v Joviciach. V sezóne 1993/1994 pôsobil v Dlhej Vsi, kde bol najlepším strelcom mužstva. Dokonca sa pretekal o góly so Štefanom Müllerom z Vlachova. V sezónach 1994-1995 a jeseni 1995 pôsobil v Kunovej Teplici. Bol pri vypadnutí zo štvrtej ligy - západ. Potom pol roka pôsobil v Kunovej Teplici, hrala sa I. B trieda. V roku 1996 spolu so Šofrankom a ďalšími založili futbalový klub Plešivec. V priebehu jesene 1996 išiel hrať do Dlhej Vsi. Potom pôsobil v Plešivci do roku 1998. Na jeseň 1998 pôsobil v druholigovej Jelšave. Na jar 1999 sa vrátil do Plešivca a bol pri oboch postupoch do piatej ligy. Naďalej pôsobil v Plešivci až do roku 2011, keď odišiel do Krásnohorskej Dlhej Lúky.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-