Kto ti pomohol?
- Väčšinu informácií si zháňam sám. Najviac mi pomohol Adrián Szaniszló, ktorý mi pomohol so súpiskami Kunovej Teplice, či niektoré informácie mi spresnil a poskytol mi viaceré fotografie. Miloš Leng mi zabezpečil tabuľku zo sezóny 1999/2000, ktorú som mal len pred posledným kolom. Ďalej môj kamarát a bývalý spolužiak Tibor Gonos ml., ktorý mi prispel tromi fotkami Rožňavského Bystrého a aj pár informáciami o pôsobení Rožňavského Bystrého. V začiatkoch mi pomohol aj malou informáciou starosta Hrhova, Ing. Arpád Szepesi. Ďalšie drobné informácie mi poskytol bývalý výborný futbalista, Ján Fatľa, tréner Revúcej, na jar 2000 a JUDr. Ján Dorkin z Rožňavského Bystrého. Veľkou škodou je, že archívy Ondreja Mihála a Adriána Szaniszla sa nenašli. Poďakovanie patrí výboru FK Plešivec, ktorý sa snažil archív Adriána Szaniszla nájsť.
Je to konečná verzia, keďže ti chýbajú niektoré štatistiky, alebo nemáš kompletné súpisky ?
- Nie, nie je to konečná verzia, snažím sa chýbajúce štatistiky, súpisky a pod. získať a rovnako zlepšiť aj fotografie v publikácii. Keď to budem mať hotové, tak to oznámim.
Čitateľov, ktorí ťa nepoznajú by možno zaujímalo niečo o tebe?
- Som hráčom Nižnej Slanej, kde som s futbalom súťažne začal od sezóny 2001/2002. Od mužstva žiakov som prešiel do mužstva dorastu. Momentálne som náhradným brankárom A - mužstva.
Pôsobil si aj v iných mužstvách?
-
Keď som býval v Gemerskej Polome, tak v sezónach 2003/2004 a 2004/2005 som ešte dochádzal na tréningy a na zápasy do Nižnej Slanej. Veľkú zásluhu na mojom zotrvaní vtedy mal pán Dušan Vandrášik, vtedajší predseda klubu, ktorý bol osobne u nás doma a vysvetlil mi dôvody, aby som hrával za Nižnú Slanú. V sezónach 2005/2006 až 2007/2008 som pôsobil v Gemerskej Polome.
Ako by si porovnal pôsobenie v Gemerskej Polome oproti svojmu materskému klubu?
- Myslím, že z hľadiska tréningov to bolo na podobnej úrovni, keď tréningy boli podobné ako v sezóne 2004/2005. Z hľadiska zápasov to však bolo rozdielne.
V čom to bolo iné?
- Kým v Nižnej Slanej som v sezóne 2004/2005 pravidelne nastupoval, v Gemerskej Polome to tak nebolo. S prvou sezónou môžem byť ako-tak spokojný, no s ďalšími dvomi jednoznačne nespokojný. V sezóne 2006/2007 napriek tomu, že som bol medzi tromi hráčmi dorastu, ktorí vtedy chodili na tréningy, v základnej zostave som sa neobjavoval. Po viacerých zápasoch odsedených na lavičke som prestal chodiť na tréningy a zápasy. Na jar 2007 som sa pripojil k mužstvu, no nezlepšilo sa to, hoci pred sezónou 2006/2007 som mal sľúbené miesto v základnej zostave.
Po sezóne som bol náhradným brankárom A – mužstva, kde som v majstrovských zápasoch neodohral ani minútu. V sezóne 2006/2007 som nastúpil za A – mužstvo proti Lipovníku v 24. kole 1 triedy. Dodnes je to môj jediný štart v prvej triede.
Boli aj zápasy, kedy by si mohol nastúpiť?
- Minimálne v zápase v Plešivci malo dôjsť k striedaniu, keď Ivan Krnáč inkasoval lacné góly. Po zápase Ľubomír Hatvaník skonštatoval, že ak by som nastúpil, uhráme remízu 0:0. Ďalšie príčiny prehry si nechám pre seba. Našli by sa zápasy, kde sme mali hru pod kontrolou, ako napr. doma s Dedinkami 4:1.
Nejaká zaujímavosť počas pôsobenia v Gemerskej Polome?
-
Raz som dokonca nastúpil aj na poste stredného útočníka, hoci som bol vtedy končiaci dorastenec. Podarilo sa mi skórovať v domácom zápase so Štítnikom. No ako brankára ma to nepotešilo.
V poslednom kole sezóny 2006/2007 ma tréner Marián Ferenc chcel postaviť vonku proti Dedinkám, avšak registračný preukaz ostal v Gemerskej Polome.
Raz som nastúpil aj za Rožňavské Bystré na jar 2008 v prípravnom zápase vo Vlachove na posledných 10 minút. Tréner bol spokojný, keď som neinkasoval.
Po zápase Gemerská Poloma B – Nižná Slaná sa dvaja diváci domácich vyjadrili ku mne dosť ironicky na moje pôsobenie v zápase, ich vyjadrenie súviselo s mojím pôsobením v G. Polome v sezóne 2007/2008.
Čo bolo po sezóne 2007/2008?
- Naďalej som trénoval s mužstvom Gemerskej Polomy, no ďalšie ponuky na pôsobenie v tomto klube som pochopiteľne odmietol. Ak by mala o mňa Nižná Slaná vtedy záujem, určite by som dochádzal ako za čias Dušana Vandrášika a Ing. Martina Gallíka. Tak to bolo do polovice jesene 2009, od vtedy už bývame v Nižnej Slanej a futbalovo som sa vrátil do známeho prostredia a medzi známych spoluhráčov. Stratená zápasová prax sa prejavila vo viacerých zápasoch, v ktorých som nastúpil. Spoluhráči z bývalého dorastu a ani tréner na niektoré góly, ktoré som dostával, či chyby neboli zvyknutí v porovnaní s mojím pôsobením v Nižnej Slanej do sezóny 2004/2005.
{jcomments on}

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-