Kto ti pomohol?
- Väčšinu informácií si zháňam sám. Najviac mi pomohol Adrián Szaniszló, ktorý mi pomohol so súpiskami Kunovej Teplice, či niektoré informácie mi spresnil a poskytol mi viaceré fotografie. Miloš Leng mi zabezpečil tabuľku zo sezóny 1999/2000, ktorú som mal len pred posledným kolom. Ďalej môj kamarát a bývalý spolužiak Tibor Gonos ml., ktorý mi prispel tromi fotkami Rožňavského Bystrého a aj pár informáciami o pôsobení Rožňavského Bystrého. V začiatkoch mi pomohol aj malou informáciou starosta Hrhova, Ing. Arpád Szepesi. Ďalšie drobné informácie mi poskytol bývalý výborný futbalista, Ján Fatľa, tréner Revúcej, na jar 2000 a JUDr. Ján Dorkin z Rožňavského Bystrého. Veľkou škodou je, že archívy Ondreja Mihála a Adriána Szaniszla sa nenašli. Poďakovanie patrí výboru FK Plešivec, ktorý sa snažil archív Adriána Szaniszla nájsť.
Je to konečná verzia, keďže ti chýbajú niektoré štatistiky, alebo nemáš kompletné súpisky ?
- Nie, nie je to konečná verzia, snažím sa chýbajúce štatistiky, súpisky a pod. získať a rovnako zlepšiť aj fotografie v publikácii. Keď to budem mať hotové, tak to oznámim.
Čitateľov, ktorí ťa nepoznajú by možno zaujímalo niečo o tebe?
- Som hráčom Nižnej Slanej, kde som s futbalom súťažne začal od sezóny 2001/2002. Od mužstva žiakov som prešiel do mužstva dorastu. Momentálne som náhradným brankárom A - mužstva.
Pôsobil si aj v iných mužstvách?
-
Keď som býval v Gemerskej Polome, tak v sezónach 2003/2004 a 2004/2005 som ešte dochádzal na tréningy a na zápasy do Nižnej Slanej. Veľkú zásluhu na mojom zotrvaní vtedy mal pán Dušan Vandrášik, vtedajší predseda klubu, ktorý bol osobne u nás doma a vysvetlil mi dôvody, aby som hrával za Nižnú Slanú. V sezónach 2005/2006 až 2007/2008 som pôsobil v Gemerskej Polome.
Ako by si porovnal pôsobenie v Gemerskej Polome oproti svojmu materskému klubu?
- Myslím, že z hľadiska tréningov to bolo na podobnej úrovni, keď tréningy boli podobné ako v sezóne 2004/2005. Z hľadiska zápasov to však bolo rozdielne.
V čom to bolo iné?
- Kým v Nižnej Slanej som v sezóne 2004/2005 pravidelne nastupoval, v Gemerskej Polome to tak nebolo. S prvou sezónou môžem byť ako-tak spokojný, no s ďalšími dvomi jednoznačne nespokojný. V sezóne 2006/2007 napriek tomu, že som bol medzi tromi hráčmi dorastu, ktorí vtedy chodili na tréningy, v základnej zostave som sa neobjavoval. Po viacerých zápasoch odsedených na lavičke som prestal chodiť na tréningy a zápasy. Na jar 2007 som sa pripojil k mužstvu, no nezlepšilo sa to, hoci pred sezónou 2006/2007 som mal sľúbené miesto v základnej zostave.
Po sezóne som bol náhradným brankárom A – mužstva, kde som v majstrovských zápasoch neodohral ani minútu. V sezóne 2006/2007 som nastúpil za A – mužstvo proti Lipovníku v 24. kole 1 triedy. Dodnes je to môj jediný štart v prvej triede.
Boli aj zápasy, kedy by si mohol nastúpiť?
- Minimálne v zápase v Plešivci malo dôjsť k striedaniu, keď Ivan Krnáč inkasoval lacné góly. Po zápase Ľubomír Hatvaník skonštatoval, že ak by som nastúpil, uhráme remízu 0:0. Ďalšie príčiny prehry si nechám pre seba. Našli by sa zápasy, kde sme mali hru pod kontrolou, ako napr. doma s Dedinkami 4:1.
Nejaká zaujímavosť počas pôsobenia v Gemerskej Polome?
-
Raz som dokonca nastúpil aj na poste stredného útočníka, hoci som bol vtedy končiaci dorastenec. Podarilo sa mi skórovať v domácom zápase so Štítnikom. No ako brankára ma to nepotešilo.
V poslednom kole sezóny 2006/2007 ma tréner Marián Ferenc chcel postaviť vonku proti Dedinkám, avšak registračný preukaz ostal v Gemerskej Polome.
Raz som nastúpil aj za Rožňavské Bystré na jar 2008 v prípravnom zápase vo Vlachove na posledných 10 minút. Tréner bol spokojný, keď som neinkasoval.
Po zápase Gemerská Poloma B – Nižná Slaná sa dvaja diváci domácich vyjadrili ku mne dosť ironicky na moje pôsobenie v zápase, ich vyjadrenie súviselo s mojím pôsobením v G. Polome v sezóne 2007/2008.
Čo bolo po sezóne 2007/2008?
- Naďalej som trénoval s mužstvom Gemerskej Polomy, no ďalšie ponuky na pôsobenie v tomto klube som pochopiteľne odmietol. Ak by mala o mňa Nižná Slaná vtedy záujem, určite by som dochádzal ako za čias Dušana Vandrášika a Ing. Martina Gallíka. Tak to bolo do polovice jesene 2009, od vtedy už bývame v Nižnej Slanej a futbalovo som sa vrátil do známeho prostredia a medzi známych spoluhráčov. Stratená zápasová prax sa prejavila vo viacerých zápasoch, v ktorých som nastúpil. Spoluhráči z bývalého dorastu a ani tréner na niektoré góly, ktoré som dostával, či chyby neboli zvyknutí v porovnaní s mojím pôsobením v Nižnej Slanej do sezóny 2004/2005.
{jcomments on}


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-