SP MFK Rožnava B - Lokomotíva CHZ Dedinky 3:2 (1:0). Obidve mužstvá II. triedy sa pohybovali v tabuľke po 4 kolách na prvom, resp. druhom mieste. Preto asi 50 divákov očakávalo od nich dobrý futbal. Domáci majú hráčov z áčka, mladých a hlavne chcú na ihrisku behať. Hosťom prišli uzdravení bratia Chabadovci a aj oni sa netaja, že ak bude možnosť, chcú postúpiť do 1. triedy.Tréner domácich Džačár: „Moji zverenci zahrali dobre, ale po vedení tri nula neodozdávali toľko, koľko by mali. Už som sa začal strachovať o výsledok“. Tréner hostí Majerčák: „Začali sme dobre. Škoda, že sme v prvom polčase šance nevyužili. Po hrubých chybách v obrane sme inkasovali.“ Zápas bol rušný, korektný a diváci mohli byť spokojní. Rozhodca udelil na obidve strany dve žlté karty.
Ladislav Székely
Komentár k zápasu Rožňava B – Dedinky z pohľadu hostí
Rožňava B - Dedinky 3:2 (1:0), góly hostí: D. Franko, Novák (
Druhý polčas začal v duchu toho prvého. Domáci preskupili rady a prestriedali, čoho výsledkom boli dva rýchle góly po hrubých chybách stopérov hostí. Ani za stavu 3:0 hostia nezložili zbrane a naďalej sa pokúšali dobyť domácu bránu. Veľmi často ich brzdil postranný rozhodca Drenko niekedy nepochopiteľnými signalizovanými ofsajdmi. Zakaždým to bolo na útočníka T. Nováka, ktorý by sa niekoľkokrát rútil na domácu bránku sám. Stredová formácia hostí s mladými hráčmi Putnockým a Majerčákom ml. veľmi dobre rozohrávali lopty na útočníkov. Hráči Dediniek dnes podali odvážny a bojovný výkon. O zníženie sa postaral striedajúci D. Franko, ktorý strelou asi z 20 metrov prekonal brankára 3:1. Hostia od tohto momentu zapli na vyšší prevodový stupeň a hneď to bolo badať aj na celkovej hre mužstva. Po dravom prieniku pravého obrancu J. Ogurčáka do 16-tky domácich ho obranca Rožňavy B fauloval a nariadený pok. kop s prehľadom T. Novák premenil 3:2. Do konca ostávalo asi 7 minút, no domáci si 1 gólové vedenie udržali. Rozhodca nenastavil ani minútu, hoci sa 3x striedalo a množstvo hráčov bolo napomínaných osobnou konzultáciou s rozhodcom. Dedinky si zatiaľ z ihrísk súperov v tejto sezóne nepriviezli ani bod. Chuť si môžu aspoň ako-tak napraviť v domácom súboji s Čoltovom v budúcom kole.
Zostava Dediniek: Horváth - J. Ogurčák, Sýkora, S. Ogurčák, Franko, Majerčák, Chabada, Putnocký, Révay, Novák, Litecký.
M. Franko
{gallery}futbal/2012/5kolo/rvb{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.