Hrhov – Rožňavské Bystré 5:0 (2:0). Bystrania v piatom kole II. triedy vo futbale cestovali v stredu do Hrhova s dosť oklieštenou zostavou. Z rôznych dôvodov im chýbali stabilní hráči Rusnyák, Krága, Demko, Minčík, Leng a Hajdu, čo sa podpísalo v značnej miere na kvalite ich hry a aj na výsledku. V chladnom veternom a daždivom počasí začali lepšie domáci a už v 2. minúte po faule na ich hráča kopali pokutový kop, ktorým otvorili účet zápasu na 1:0. Bystrania sa snažili hrať rovnocennú partiu, no domáci pôsobili kompaktnejšie, lepšie si prihrávali, vyhrávali väčšinu osobných súbojov. Bystrania sa naopak snažili o individuálne presadenie sa, ale dnes to na veľmi dobre hrajúceho V druhom polčase sa hostia z Rožňavského Bystrého od úvodu snažili znížiť stav zápasu, ale Urbanovci, ani Čapó však nemali svoj deň. Bystrania doplatili na slabšie bránenie a v 65. minúte už bolo 3:0. Domáci pohybliví útočníci efektívne zakončovali svoje útoky a v 70. a 88. minúte svojim dôrazom pred bránou Bystrého dosiahli ďalšie dva góly a stanovili konečný výsledok na 5:0.
Pred asi 20 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Ujházi, Uhrin, Valko, Čapó, J.Urban ml., Dorkin, J.Urban st., Bernát.
Miloš LENG
Slavošovčania po 5. kole stále bez straty bodu
Slavošovce - Rakovnica 7:0, polčas 2:0. Góly: Valentík 2, Haviarik 1, Giba 1, Sklenár 1, Balco 1, Tomi 1. Asi 60 divákov videlo v tomto zápase veľkú prevahu domáceho mužstva a len nepresná muška ich pripravila o vyšší výsledok. Rozhodca Czakoi udelil žltú kartu hráčovi domáceho mužstva Dzureňovi za podrazenie z boku. Delegátom bol L. Székely.
Ladislav SZÉKELY
Výsledky 5. kola II. triedy:
Slavošovce – Rakovnica 7:0, Drnava – Dedinky, 7:1, Bohúňovo – Nižná Slaná 4:3, Brzotín – Pača 2:4, Gem. Poloma B – Kovstav 0:2, Kečovo – Jovice 2:2, Hrhov – Rožň. Bystré 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 5. KOLE:
|
1. |
Drnava |
5 |
5 |
0 |
0 |
33:3 |
15 |
|
2. |
Slavošovce |
5 |
5 |
0 |
0 |
24:4 |
15 |
|
3. |
Bohúňovo |
5 |
3 |
2 |
0 |
13:5 |
11 |
|
4.. |
Hrhov |
4 |
3 |
0 |
1 |
17:8 |
9 |
|
5 |
Čoltovo |
4 |
2 |
1 |
1 |
10:8 |
7 |
|
6. |
Rožňavské Bystré |
5 |
2 |
1 |
2 |
9:11 |
7 |
|
7. |
Ml. Brzotín |
5 |
2 |
0 |
3 |
17:12 |
6 |
|
8. |
Kovstav |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:14 |
6 |
|
9. |
Jovice |
5 |
1 |
2 |
2 |
14:22 |
5 |
|
10. |
Kečovo |
4 |
1 |
1 |
2 |
12:9 |
4 |
|
11. |
Nižná Slaná |
5 |
1 |
1 |
3 |
9:21 |
4 |
|
12. |
Pača |
5 |
1 |
0 |
4 |
7:15 |
3 |
|
13. |
Dedinky |
4 |
1 |
0 |
3 |
5:16 |
3 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
5 |
1 |
0 |
4 |
6:25 |
3 |
|
15. |
Rakovnica |
4 |
0 |
2 |
2 |
5:14 |
2 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
II. TRIEDA - 6. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rožňavské Bystré – má voľno, Jovice – Hrhov, Kovstav – Kečovo, Pača – Gem. Poloma „B“, Nižná SLaná - Mladosť Brzotín, Dedinky – Bohúňovo, Rakovnica – Drnava, Čoltovo – Slavošovce.
I. TRIEDA - 5. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rudná – Dlhá Ves, Vlachovo – Dobšiná, Brzotín – Plešivec, Kružná – Gem. Poloma „A“, Vyšná Slaná – Honce, Betliar – Krh. Dl. Lúka, JAblonov n/T – Lipovník.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.