brejku a z priameho kopu, no v oboch prípadoch Cirbusa neprekonali. Prvé dejstvo hry, v ktorom diváci veľa futbalového umenia nevideli, tak skončilo 0:0.
Úvod druhého polčasu patril domácim, ktorí zatlačili svojho súpera pred šestnástku. Významnejšie gólové šance si však Tatran nevypracoval. Hostia potom postupne vyrovnali hru a od 60. minúty pôsobili futbalovejšie. V 65. minúte mali aj svoju najväčšiu šancu, pri ktorej sa však vyznamenal skvelým zákrokom gólman Cirbus. Potom sa až do konca stretnutia hra odvíjala hlavne v strede poľa, pričom miernu prevahu mali hráči Ďurkova. Paradoxne, boli to práve oni, ktorí mohli v tomto zápase prehrať. V 90. minúte mohol rozhodnúť Ľ. Árvay, ktorého hlavička sa však medzi tri tyče nezmestila. Zápas tak skončil nepopulárnou remízou 0:0, po ktorej si obaja súperi udržali svoju pozíciu v tabuľke.
I. Tokoly
Ostatné výsledky 21. kola VI. ligy KG: Gem. Hôrka - Koš. Nová Ves 1:1, Budimír - Turňa n/B 0:4, Kokšov - Bakša - Gem. Poloma 6:0, Malá Ida - Krh. Podhradie 1:1, Ťahanovce - Dobšiná A 4:5.
NEÚPLNÁ TABUĽKA VI. LIGY KG PO 21. KOLE:
|
1. |
Turňa nad Bodvou |
20 |
11 |
4 |
5 |
41 : 28 |
37 |
7 |
|
2. |
Geča 73 |
19 |
10 |
4 |
5 |
50 : 27 |
34 |
7 |
|
3. |
Krásnohorské Podhradie |
20 |
10 |
4 |
6 |
30 : 21 |
34 |
4 |
|
4. |
Malá Ida |
20 |
10 |
3 |
7 |
32 : 24 |
33 |
3 |
|
5. |
Gemerská Poloma |
19 |
9 |
4 |
6 |
27 : 25 |
31 |
4 |
|
6. |
Ťahanovce |
20 |
9 |
2 |
9 |
56 : 42 |
29 |
-4 |
|
7. |
Kokšov - Bakša |
19 |
8 |
5 |
6 |
37 : 26 |
29 |
-1 |
|
8. |
Ďurkov |
19 |
7 |
7 |
5 |
41 : 27 |
28 |
1 |
|
9. |
Betliar |
19 |
7 |
5 |
7 |
34 : 33 |
26 |
-4 |
|
10 |
Košická Nová Ves |
19 |
7 |
5 |
7 |
30 : 29 |
26 |
-1 |
|
11 |
Gemerská Hôrka |
19 |
6 |
6 |
7 |
25 : 27 |
24 |
-6 |
|
12 |
Dobšiná A |
20 |
3 |
4 |
13 |
27 : 55 |
13 |
-14 |
|
13 |
Budimír |
19 |
2 |
1 |
16 |
17 : 83 |
7 |
-23 |
|
14 |
Vyšné Opátske B (odstúpené) |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 : 0 |
0 |
0 |
































TJ Tatran Betliar - MŠK Ďurkov 0:0, Žlté karty: 29' Daniel Oczeák (Ďurkov), 57' Marek Majny (Ďurkov), 58' Ján Benedikty (Betliar), 75' Vladimír Kováč (Betliar). Hlavný rozhodca: Miloš Jasečko, asistenti rozhodcu: Jozef Pavlovský, Ivana Sedláčková. Delegát zápasu: Eduard Lumtzer.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.