Komentár: Dorastenecké futbalové mužstvo Nižnej Slanej sa ešte pred sezónou 2003/2004 stabilizovalo. V kádri k veľkým zmenám nedošlo. Jediným odchodom bol odchod Ferenčáka, ktorý uprednostnil pôsobenie v doraste Gemerskej Polomy. Do A - mužstva prešli Kravec a R. Zerola. Mužstvo začalo sezónu vo Vlachove, kde prehralo. V zápase na Dedinkách zvíťazilo. V troch domácich zápasoch bolo úspešné. Potom však prišli štyri prehry, ktoré boli odzrkadlením aj toho, že asi od polovice jesene bola účasť hráčoch na tréningoch slabá. V poslednom kole v Brzotíne mužstvo zvíťazilo.V tejto časti došlo k oslabeniu kádra. Na zápasy prestali chodiť Jaroslav Gallo a Tomáš Regrut. Napriek tomuto oslabeniu trénovala partia hráčov Čipka, D. Hajči, Tomášik, Gunár, Ambróz a Cangár. Zaujímavosťou bolo, že na jeseň bol na jednom tréningu aj G. Valentko a na jar raz Július Turcsányi. V úvode sezóny bola účasť hráčoch na tréningoch dobrá, keď si mohli zahrať futbal na celé ihrisko. Najlepším výsledkom v jarnej časti bola výhra vo Vyšnej Slanej. So sezónou sa mužstvo rozlúčilo víťazne.
|
Výbor dorastu v jesennej časti
Predseda: Dušan Vandrášik |
Výbor dorastu v jarnej časti Predseda: Ing. Martin Gallík |
Súpiska dorastu: Roman Nemec, Štefan Tomášik - Vladimír Sentpetery, Jozef Michalanský, Ján Janco, Martin Hajči, Dalibor Hajči, Juraj Cangár, Jaroslav Gallo, Ján Tomi, Miroslav Ambróz, Štefan Gunár, Radovan Hajči, Tomáš Čipka, Tomáš Regrut, Jakub Gáll, Ján Dovec, Lukáš Dovec, Marek Boroš
Tréner: Jozef Grančák
Hráči z iných obcí: Tomášik (G. Poloma), Nemec, Janco, L. Dovec, J. Dovec, Tomi (všetci Henckovce), Radovan Hajči, Martin Hajči (obaja Rožňava), Cangár, Regrut (obaja Kobeliarovo)
Zostava na jeseň: Nemec - Janco, L. Dovec , J. Dovec, Gallo – Čipka, Gáll, Regrut, D. Hajči - Michalanský, M. Hajči
Zostava na jar: Tomášik – Janco, L. Dovec , J. Dovec, Gallo – Čipka, Gáll, Regrut, D. Hajči - Michalanský, R. Hajči
Poznámky:
V závere jarnej časti začal pravého obrancu hrávať M. Boroš, podobne na miesto druhého stredného záložníka začal hrávať Gunár (namiesto Regruta)
Tréner zohľadňoval v zostave účasť hráčov na tréningoch s výnimkou brankárskeho postu a obrany.
|
Výsledky: 1. kolo - voľno |
14. kolo - voľno |
Tabuľka dorastu po jesennej časti: Konečná tabuľka dorastu:
| 1. | Hrhov | 11 | 10 | 0 | 1 | 54:15 | 30 | 1. | Štítnik | 22 | 19 | 0 | 3 | 108:29 | 57 | |
| 2. | Štítnik | 11 | 9 | 0 | 2 | 52:11 | 27 | 2. | Hrhov | 22 | 18 | 1 | 3 | 107:32 | 55 | |
| 3. | Dlhá Ves | 11 | 8 | 0 | 3 | 36:17 | 24 | 3. | Dlhá Ves | 22 | 14 | 1 | 7 | 78:46 | 43 | |
| 4. | Vlachovo | 11 | 6 | 1 | 4 | 37:23 | 19 | 4. | Vlachovo | 22 | 13 | 2 | 7 | 74:45 | 41 | |
| 5. | Nižná Slaná | 10 | 6 | 0 | 4 | 17:28 | 18 | 5. | Rudná | 22 | 11 | 1 | 10 | 52:46 | 34 | |
| 6. | Rudná | 11 | 5 | 0 | 6 | 30:26 | 15 | 6. | Vyšná Slaná | 22 | 10 | 3 | 9 | 64:48 | 33 | |
| 7. | Plešivec | 11 | 4 | 1 | 6 | 41:38 | 13 | 7. | Kružná | 22 | 9 | 3 | 10 | 49:69 | 30 | |
| 8. | Kružná | 11 | 4 | 1 | 6 | 17:29 | 13 | 8. | Plešivec | 22 | 8 | 3 | 11 | 71:67 | 27 | |
| 9. | Vyšná Slaná | 10 | 4 | 0 | 6 | 25:22 | 12 | 9. | Nižná Slaná | 21 | 9 | 0 | 12 | 43:64 | 27 | |
| 10. | Dedinky | 9 | 3 | 2 | 4 | 28:31 | 11 | 10. | Dedinky | 21 | 3 | 4 | 14 | 36:78 | 13 | |
| 11. | FK Brzotín | 11 | 2 | 0 | 9 | 10:61 | 6 | 11. | Krh. Podhradie | 22 | 3 | 3 | 16 | 25:97 | 12 | |
| 12. | Krh. Podhradie | 11 | 0 | 1 | 10 | 6:48 | 1 | 12. | FK Brzotín | 22 | 1 | 2 | 19 | 30:121 | 7 |
Poznámka:
Poznámka: V tabuľkách chýbajú výsledky stretnutia: FK Brzotín - Rudná 0:3 kont. (11. kolo), Dedinky - Nižná Slaná a Vyšná Slaná - Dedinky z jesennej časti súťaže a v konečnej tabuľke výsledok stretnutia 4. kola Dedinky - Nižná Slaná.
Text: Štefan Tomášik, foto: Peter Urban, Martin Gazdík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.