Druhý polčas sa niesol v podobnom duchu ako ten prvý. Domáci stále hrozili, ale nevedeli sa presadiť. Obrovskú šancu mal domáci hráč, keď sa ocitol sám pred brankárom, ale ten jeho kľučku vystihol a chytil mu loptu spred nôh. Onedlho sa situácia zopakovala. Domáci hráč sa ocitol zoči-voči brankárovi Jovíc, ten ešte loptu vyrazil, ale lopta mierila pomaličky do brány. Jovický obranca ešte stihol loptu vykopnúť spred brány, ale tá sa dostala k hráčovi Čoltova a ten už nemal problém dostať loptu do bránky 2:0.
Posledných 15 minút však patrilo jednoznačne Jovičanom. Najprv hosťujúci hráč strelou po zemi znížil na 2:1 a 5 minút pred koncom sa dočkali Jovičania aj vyrovnávajúceho gólu. Podľa priebehu zápasu je asi remíza zaslúžená, keď úvod patril Čoltovu a naopak záver lepšie zvládli Jovičania. S bodom boli hostia spokojní a už sa tešia na ďalší zápas, ktorý odohrajú o týždeň v Honciach.
Matúš Sopócy
Ostatné zápasy II. riedy 1. kola: Dedinky - Honce 5:1, Rožňava B - Štítnik B 4:1, Kečovo - N. Slaná 2:0, Rakovnica - Ml. Brzotín 3:1, Plešivec - Pača 1:3.
Zápasy 2. kola 27.8.2011 16.00 hod:
Honce - Jovice
Štítnik B - Čoltovo
Nižná Slaná - Rožňava B
Pača - Kečovo
Ml. Brzotín - Plešivec
Dedinky - Rakovnica.
{jcomments on}
































Čoltovo - Jovice 2:2 (1:0), R: Šofranko, DZ: Gonos. V nedeľu 21. augusta 2011 cestovali futbalisti Jovíc do Čoltova na prvý majstrovský zápas II. triedy v novom súťažnom ročníku s cieľom uhrať dobrý výsledok. Zápas mal výkop o 10.30 hod., čo malo za následok, že Jovičania sa len veľmi ťažko pozbierali na zápas. Úvodných 10 minút sa hralo prevažne medzi 16-ami. Vzruch priniesla až nakopnutá lopta pred 16-ku a domáci hráč sa rútil na brankára hostí. Ten závahal, nevybehol včas a domáci sa ujali vedenia 1:0. Neskôr mohol skóre vyrovnať hráč hostí, ale z dobrej pozície mieril vysoko nad bránu. Domáci hráči sa prezentovali rýchlymi brejkmi a neraz
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.