gólu. O všetkom nakoniec rozhodol pokutový kop domácich, ktorý Búlik, strelec zápasu so 4 gólmi, upravil na konečných 5:3.
Výsledky 17. kola I. triedy: Slavošovce - Hrhov 0:4 (0:3). G: L. Grulyo, N. Bodnár, D. Dinka, ŽK: R. Šimko - N. Bodnár, R: Macko, S. Gallo, DP: Hadar, D: 50. Jablonov n/T - Rožň. Bystré 2:1 (2:1), Honce - Vlachovo 3:2 (2:0). G: Drenko 2, B. Kuzma - Marciš, Ifran. ŽK: Gere, B. Kuzma, J. Pástor - Pitoňák, Ifran. R: J. Gyenes, R. Farkaš, DP: Š. Bodnár. D: 50., Bohúňovo - Rudná 1:3 (0:1). G: T. Antóny - Čapo 2, Vysoký. ŽK: 0. R: Poťmák, S. Gallo, DP: Heveši. D: 100. Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka 0:4 (0:2). G: Klinko 2, Čižmár, J. Gebe. ŽK: Beke - 0. R: Galík, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 50. Drnava - Dedinky 5:3 (2:0). G: Búlik 4 (1 z 11m), K. Šoltés. ŽK: Mázik, Zakhar - Horváth. R: L. Šalamon, DP: Vysoký. D: 50. Štítnik - Vyšná Slaná 6:0 (1:0). G: Orabinec 3, Bene, Rochl, Eltschläger. ŽK: M. Gallo - 0. R: Nemčko, S. Gallo. DP: Bodnár. D: 80.
Výsledky 17. kola II. triedy: Lipovník - Pača 3:1 (0:1). G: Szucs 2, F. Emodi (11m) - Gajdoš. ŽK: 0 - Cmorík, Sustrik, Liška. R: J. Molnár, T. Gyenes. DP: Šimšík. D: 80. Gem. Hôrka B - Ml. Brzotín 2:2 (0:0). G: Zsóri, Lokos - Vavrek, Al. Polyak. ŽK: 0 - A. Rusnyák. R: Iglai, Zsebík, DS: O. Gonos. D: 50. Krh. Dlhá Lúka B - Nižná Slaná 2:2 (1:1). G: Podraczky, Mihók - Valko, L. Emodi (vlastný). ŽK: 0 - Gelda. R: Béreš, Pažitka, DP: Bobrík. D: 40. Plešivec - Dobšiná B 1:0 (0:0). G: Máté, ŽK: R. Kovács - 0. R: Uharček, Czakói, DP: Z. Kovács. D: 50.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 17. KOLE TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE
1. Rudná 17 14 2 1 45:18 44 1. Lipovník 12 8 4 0 36:7 28
2. Krh. Dlhá Lúka A 17 12 2 3 74:26 38 2. Pača 12 7 2 3 28:15 23
3. Rožňavské Bystré 17 10 3 4 48:23 33 3. Krh. Dlhá Lúka B 13 5 3 5 31:28 18
4. Drnava 17 10 3 4 54:35 33 4.Gemerská Hôrka B 13 5 3 5 28:28 18
5. Vyšná Slaná 17 10 2 5 50:32 32 5. Jovice 11 5 1 5 24:24 16
6. Honce 17 9 2 6 33:45 29 6.Kružná1251625:3016
7. Jablonov n/Turňou 17 9 0 8 42:37 27 7. Nižná Slaná 12 5 1 6 21:28 16
8. Dlhá Ves 17 8 0 9 35:47 24 8. Dobšiná B 10 4 0 6 21:29 12
9. Bohúňovo 17 6 2 9 32:35 20 9. Ml. Brzotín 12 3 1 8 17:36 10
10. Štítnik 17 6 2 9 44:33 20 10. Plešivec 10 2 2 6 16:23 8
11. Hrhov 17 5 2 10 31:49 17
12. Vlachovo 17 4 0 13 24:47 12
13. Slavošovce 17 3 1 13 19:72 10
14. Dedinky 17 1 3 12 22:56 6
MG-OD

































Sedemnáste kolo majstrovského futbalu v I. triede na hornom Gemeri veľké prekvapenia neprinieslo. Favorizované mužstvá potvrdili svoju výkonnosť. Z normálu sa vymyká iba sobotňajší zápas v Kunovej Teplici, kde domáci Šítnik zvíťazil príliš veľkým rozdielom nad doteraz ináč dobre hrajúcou i v tabuľke stojacou Vyšnou Slanou. Rozdielom dvoch tried sa však domáci postarali o ich najvyššiu prehru na súperových ihriskách v tomto ročníku súťaže a potvrdili svoju stúpajúcu krivku výkonnosti. Zahanbujúca prehra iste bude mať dohru v mužstve Vyšnoslancov, ktorí akoby sa už vzdali povesti tretieho najkvalitnejšieho mužstva súťaže. Dnes toto označenie patrí futbalistom Rožňavského Bystrého, ktoré síce v Jablonove prehralo o gól s mužstvom, ktoré doma len tak ľahko nestráca body. O výsledku sa rozhodlo už v prvom polčase. Hostia už nestihli skorigovať výsledok ani po červenej karte, ktorú udelil rozhodca necelých 15 minút pred koncom zápasu domácemu hráčovi. V Drnave príkladne bojovali hráči Dediniek, ktorí sú síce na poslednom mieste v tabuľke, ale nebyť zaváhania v závere zápasu, mohli si z Drnavy odviesť aj bod. Prehrávali už síce 0:4, ale v druhom polčase znížili na rozdiel
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-