gólu. O všetkom nakoniec rozhodol pokutový kop domácich, ktorý Búlik, strelec zápasu so 4 gólmi, upravil na konečných 5:3.
Výsledky 17. kola I. triedy: Slavošovce - Hrhov 0:4 (0:3). G: L. Grulyo, N. Bodnár, D. Dinka, ŽK: R. Šimko - N. Bodnár, R: Macko, S. Gallo, DP: Hadar, D: 50. Jablonov n/T - Rožň. Bystré 2:1 (2:1), Honce - Vlachovo 3:2 (2:0). G: Drenko 2, B. Kuzma - Marciš, Ifran. ŽK: Gere, B. Kuzma, J. Pástor - Pitoňák, Ifran. R: J. Gyenes, R. Farkaš, DP: Š. Bodnár. D: 50., Bohúňovo - Rudná 1:3 (0:1). G: T. Antóny - Čapo 2, Vysoký. ŽK: 0. R: Poťmák, S. Gallo, DP: Heveši. D: 100. Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka 0:4 (0:2). G: Klinko 2, Čižmár, J. Gebe. ŽK: Beke - 0. R: Galík, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 50. Drnava - Dedinky 5:3 (2:0). G: Búlik 4 (1 z 11m), K. Šoltés. ŽK: Mázik, Zakhar - Horváth. R: L. Šalamon, DP: Vysoký. D: 50. Štítnik - Vyšná Slaná 6:0 (1:0). G: Orabinec 3, Bene, Rochl, Eltschläger. ŽK: M. Gallo - 0. R: Nemčko, S. Gallo. DP: Bodnár. D: 80.
Výsledky 17. kola II. triedy: Lipovník - Pača 3:1 (0:1). G: Szucs 2, F. Emodi (11m) - Gajdoš. ŽK: 0 - Cmorík, Sustrik, Liška. R: J. Molnár, T. Gyenes. DP: Šimšík. D: 80. Gem. Hôrka B - Ml. Brzotín 2:2 (0:0). G: Zsóri, Lokos - Vavrek, Al. Polyak. ŽK: 0 - A. Rusnyák. R: Iglai, Zsebík, DS: O. Gonos. D: 50. Krh. Dlhá Lúka B - Nižná Slaná 2:2 (1:1). G: Podraczky, Mihók - Valko, L. Emodi (vlastný). ŽK: 0 - Gelda. R: Béreš, Pažitka, DP: Bobrík. D: 40. Plešivec - Dobšiná B 1:0 (0:0). G: Máté, ŽK: R. Kovács - 0. R: Uharček, Czakói, DP: Z. Kovács. D: 50.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 17. KOLE TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE
1. Rudná 17 14 2 1 45:18 44 1. Lipovník 12 8 4 0 36:7 28
2. Krh. Dlhá Lúka A 17 12 2 3 74:26 38 2. Pača 12 7 2 3 28:15 23
3. Rožňavské Bystré 17 10 3 4 48:23 33 3. Krh. Dlhá Lúka B 13 5 3 5 31:28 18
4. Drnava 17 10 3 4 54:35 33 4.Gemerská Hôrka B 13 5 3 5 28:28 18
5. Vyšná Slaná 17 10 2 5 50:32 32 5. Jovice 11 5 1 5 24:24 16
6. Honce 17 9 2 6 33:45 29 6.Kružná1251625:3016
7. Jablonov n/Turňou 17 9 0 8 42:37 27 7. Nižná Slaná 12 5 1 6 21:28 16
8. Dlhá Ves 17 8 0 9 35:47 24 8. Dobšiná B 10 4 0 6 21:29 12
9. Bohúňovo 17 6 2 9 32:35 20 9. Ml. Brzotín 12 3 1 8 17:36 10
10. Štítnik 17 6 2 9 44:33 20 10. Plešivec 10 2 2 6 16:23 8
11. Hrhov 17 5 2 10 31:49 17
12. Vlachovo 17 4 0 13 24:47 12
13. Slavošovce 17 3 1 13 19:72 10
14. Dedinky 17 1 3 12 22:56 6
MG-OD
































Sedemnáste kolo majstrovského futbalu v I. triede na hornom Gemeri veľké prekvapenia neprinieslo. Favorizované mužstvá potvrdili svoju výkonnosť. Z normálu sa vymyká iba sobotňajší zápas v Kunovej Teplici, kde domáci Šítnik zvíťazil príliš veľkým rozdielom nad doteraz ináč dobre hrajúcou i v tabuľke stojacou Vyšnou Slanou. Rozdielom dvoch tried sa však domáci postarali o ich najvyššiu prehru na súperových ihriskách v tomto ročníku súťaže a potvrdili svoju stúpajúcu krivku výkonnosti. Zahanbujúca prehra iste bude mať dohru v mužstve Vyšnoslancov, ktorí akoby sa už vzdali povesti tretieho najkvalitnejšieho mužstva súťaže. Dnes toto označenie patrí futbalistom Rožňavského Bystrého, ktoré síce v Jablonove prehralo o gól s mužstvom, ktoré doma len tak ľahko nestráca body. O výsledku sa rozhodlo už v prvom polčase. Hostia už nestihli skorigovať výsledok ani po červenej karte, ktorú udelil rozhodca necelých 15 minút pred koncom zápasu domácemu hráčovi. V Drnave príkladne bojovali hráči Dediniek, ktorí sú síce na poslednom mieste v tabuľke, ale nebyť zaváhania v závere zápasu, mohli si z Drnavy odviesť aj bod. Prehrávali už síce 0:4, ale v druhom polčase znížili na rozdiel
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-