Postupne k nim pridáme všeobecný názor na dosiahnuté výsledky najmä hornogemerských futbalových mužstiev.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 8. KOLE
| 1. | Haniska | 8 | 7 | 1 | 0 | 22:05 | 22 |
| 2. | V. Revištia | 8 | 5 | 2 | 1 | 22:09 | 17 |
| 3. | Turňa n/B | 8 | 5 | 2 | 1 | 17:08 | 17 |
| 4. | Medzev | 8 | 4 | 1 | 3 | 20:16 | 13 |
| 5. | Hrabušice | 8 | 3 | 4 | 1 | 18:13 | 13 |
| 6. | Čaňa | 8 | 3 | 3 | 2 | 23:12 | 12 |
| 7. | Krompachy | 8 | 4 | 0 | 4 | 13:17 | 12 |
| 8. | Štítnik | 8 | 3 | 1 | 4 | 15:16 | 10 |
| 9. | Strážske | 8 | 3 | 1 | 4 | 13:14 | 10 |
| 10. | Sobrance | 8 | 3 | 1 | 4 | 10:14 | 10 |
| 11. | Kr. Chlmec | 8 | 3 | 1 | 4 | 11:24 | 10 |
| 12. | Buzica | 8 | 3 | 0 | 5 | 19:20 | 9 |
| 13. | V. Kapušany | 8 | 2 | 3 | 3 | 8:09 | 9 |
| 14. | Rudňany | 8 | 3 | 0 | 5 | 12:20 | 9 |
| 15. | V. Folkmar | 8 | 3 | 0 | 5 | 14:24 | 9 |
| 16. | Rožňava | 8 | 0 | 0 | 8 | 2:18 | 0 |
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 6. KOLE
|
1. |
Harichovce |
6 |
4 |
2 |
0 |
13:5 |
14 |
|
2. |
Teplička |
6 |
3 |
3 |
0 |
11:6 |
12 |
|
3. |
Margecany |
6 |
3 |
1 |
2 |
10:7 |
10 |
|
4. |
Spiš. N. Ves B |
6 |
3 |
1 |
2 |
11:10 |
10 |
|
5. |
Helcmanovce |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:9 |
9 |
|
6. |
Ťahanovce |
6 |
2 |
3 |
1 |
17:13 |
9 |
|
7. |
Smižany |
6 |
2 |
2 |
2 |
9:8 |
8 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
5 |
2 |
2 |
1 |
7:5 |
8 |
|
9. |
Jaklovce |
6 |
2 |
1 |
3 |
12:10 |
7 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
6 |
1 |
3 |
2 |
7:9 |
6 |
|
11. |
Krh. Podhradie |
6 |
1 |
2 |
3 |
7:14 |
5 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:21 |
5 |
|
13. |
Prakovce |
6 |
1 |
1 |
3 |
8:14 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
5 |
1 |
1 |
3 |
5:10 |
4 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
IV. Liga JUH - 9. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Medzev – V. Revištia, Turňa – V. Folkmar, Haniska – Kr. Chlmec, Krompachy – Čaňa, o 10.30 hod. Hrabušice – Buzica, 18.9.: Sobrance – Strážske, 18.9.: Rožňava – Rudňany, 18.9. o 16.00 hod.: Štítnik – V. Kapušany.
V. Liga JZ - 7. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Margecany – Harichovce, Ťahanovce – Smižany, Gelnica – Prakovce, Jaklovce – Sp. N. Ves „B“, Teplička – Krh. Podhradie, Koš. N. Ves – Helcmanovce, 18.9. Gem. Hôrka – Sp. Vlachy.
{jcomments on}
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-