Tatran Betliar - FK Gemerská Hôrka 3:3 (2:2). Góly: 11ʼ Zsolt Ištók 0:1, 30ʼ Miroslav Demeter 1:1, 32ʼ Dávid Bodnár 1:2, 36ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 2:2, 49ʼ Ján Gonos 3:2, 87ʼ Viktor Kováč 3:3. Žlté karty: 36ʼ Róbert Ferdinand (Gemerská Hôrka), 51ʼ Jozef Nyiri (Gemerská Hôrka), 65ʼ Ivan Lörincz (Betliar), 70ʼ Viktor Kováč (Gemerská Hôrka). Pred približne 150 divákmi rozhodoval Radomír Antl z Moldavy nad Bodvou. Betliar: Juraj Kelíšek - Asmir Cilovič, Fahrudin Aličkovič, Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Tomáš Handlovič (30ʼ Ján Gonos), Zsolt Barkasz (67ʼ Vladimír Kováč), Vladislav Vávra - Ladislav Varga, Miroslav Demeter. Tréner: Vladislav Vávra. Gemerská Hôrka: Gabriel Kováč - Alexander Izák, Dávid Zsóri, Roland Klinko, Róbert Ferdinand (59ʼ Gabriel Demjén), Zsolt Ištók, Štefan Tóth (C) (46ʼ Viktor Kováč), Richard Szkokan, Richard Lörincz, Jozef Nyiri, Dávid Bodnár. Tréner: Roland Klinko. dovolenkujúci Poťmák), chceli v tomto stretnutí zvíťaziť, keďže pred týmto zápasom mali na bodovom konte nulu a v ďalších dvoch kolách cestujú na pôdu svojich súperov. Podobný zámer však mali aj hostia, ktorí v tejto sezóne ešte neokúsili trpkosť prehry. Zápas začal tvrdou strelou domácich, ktorú v 4. minúte vyslal na Kováča Handlovič. V 11. minúte sa hostia ujali vedenia. Stalo sa tak po tom, ako Ištók vybojovali na polovici Betliara loptu a strelou popri gólmanovi Tatrana otvoril skóre stretnutia - 0:1. Vyrovnať mohol po troch minútach Demeter, ktorého v šestnástke dobrou prihrávkou našiel Vávra. Gól nepriniesla potom ani hlavička Aličkoviča, či strela Vávru. Po polhodine hry sa však Demeterovi predsa len podarilo zrovnať stav na 1:1, keď umiestnenou strelou spoza šestnástky prekonal Kováča a začínalo sa prakticky odznova. Hostia ale bleskovo odpovedali, keď Bodnár vrátil vedenie na stranu Gemerskej Hôrky. V 36. minúte domáci opäť vyrovnali. Demeter sa individuálnou akciou dostal do šestnástky, prihral loptu na Vargu, ktorého fauloval jeden z hráčov hostí a nasledovala penalta. Loptu si na biely bod postavil kapitán Ivan Lörincz a svojim druhým gólom v prebiehajúcej sezóne vyrovnal stav na 2:2. Do polčasu mohli vedenie na domácu stranu strhnúť Demeter a Vávra, no neuspeli. Prvý polčas, v ktorom sa bolo na čo pozerať, tak skončil remízou 2:2.
V úvode druhého polčasu sa Tatran dostal do vedenia. Úspešným strelcom bol Ján Gonos, ktorý ťažil z presnej prihrávky Ciloviča. Hostia v snahe čo najrýchlejšie vyrovnať ohrozovali domácu bránu, no ich streli boli nepresné. Od 60. minúty mali miernu prevahu domáci, ktorí hostí nepúšťali do šancí a naopak vypracovali si viacero streleckých možností. Poistiť jednogólové vedenie sa im však nepodarilo. Keď už sa zdalo, že si Tatran pripíše prvé víťazstvo v sezóne, prišla 87 minúta a nedorozumenie medzi brankárom a obranou domácich, z ktorého ťažil Kováč a z uhla vyrovnal na 3:3. Ten istý hráč mohol potom streliť aj víťazný gól. Kelíšek však včasným vybehnutím jeho šancu zmaril. Zápas tak skončil remízou 3:3, ktorá znamenala pre Tatran Betliar prvý bod v súťaži.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.