dovolenkujúci Poťmák), chceli v tomto stretnutí zvíťaziť, keďže pred týmto zápasom mali na bodovom konte nulu a v ďalších dvoch kolách cestujú na pôdu svojich súperov. Podobný zámer však mali aj hostia, ktorí v tejto sezóne ešte neokúsili trpkosť prehry. Zápas začal tvrdou strelou domácich, ktorú v 4. minúte vyslal na Kováča Handlovič. V 11. minúte sa hostia ujali vedenia. Stalo sa tak po tom, ako Ištók vybojovali na polovici Betliara loptu a strelou popri gólmanovi Tatrana otvoril skóre stretnutia - 0:1. Vyrovnať mohol po troch minútach Demeter, ktorého v šestnástke dobrou prihrávkou našiel Vávra. Gól nepriniesla potom ani hlavička Aličkoviča, či strela Vávru. Po polhodine hry sa však Demeterovi predsa len podarilo zrovnať stav na 1:1, keď umiestnenou strelou spoza šestnástky prekonal Kováča a začínalo sa prakticky odznova. Hostia ale bleskovo odpovedali, keď Bodnár vrátil vedenie na stranu Gemerskej Hôrky. V 36. minúte domáci opäť vyrovnali. Demeter sa individuálnou akciou dostal do šestnástky, prihral loptu na Vargu, ktorého fauloval jeden z hráčov hostí a nasledovala penalta. Loptu si na biely bod postavil kapitán Ivan Lörincz a svojim druhým gólom v prebiehajúcej sezóne vyrovnal stav na 2:2. Do polčasu mohli vedenie na domácu stranu strhnúť Demeter a Vávra, no neuspeli. Prvý polčas, v ktorom sa bolo na čo pozerať, tak skončil remízou 2:2.
V úvode druhého polčasu sa Tatran dostal do vedenia. Úspešným strelcom bol Ján Gonos, ktorý ťažil z presnej prihrávky Ciloviča. Hostia v snahe čo najrýchlejšie vyrovnať ohrozovali domácu bránu, no ich streli boli nepresné. Od 60. minúty mali miernu prevahu domáci, ktorí hostí nepúšťali do šancí a naopak vypracovali si viacero streleckých možností. Poistiť jednogólové vedenie sa im však nepodarilo. Keď už sa zdalo, že si Tatran pripíše prvé víťazstvo v sezóne, prišla 87 minúta a nedorozumenie medzi brankárom a obranou domácich, z ktorého ťažil Kováč a z uhla vyrovnal na 3:3. Ten istý hráč mohol potom streliť aj víťazný gól. Kelíšek však včasným vybehnutím jeho šancu zmaril. Zápas tak skončil remízou 3:3, ktorá znamenala pre Tatran Betliar prvý bod v súťaži.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)

































Tatran Betliar - FK Gemerská Hôrka 3:3 (2:2). Góly: 11ʼ Zsolt Ištók 0:1, 30ʼ Miroslav Demeter 1:1, 32ʼ Dávid Bodnár 1:2, 36ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 2:2, 49ʼ Ján Gonos 3:2, 87ʼ Viktor Kováč 3:3. Žlté karty: 36ʼ Róbert Ferdinand (Gemerská Hôrka), 51ʼ Jozef Nyiri (Gemerská Hôrka), 65ʼ Ivan Lörincz (Betliar), 70ʼ Viktor Kováč (Gemerská Hôrka). Pred približne 150 divákmi rozhodoval Radomír Antl z Moldavy nad Bodvou. Betliar: Juraj Kelíšek - Asmir Cilovič, Fahrudin Aličkovič, Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Tomáš Handlovič (30ʼ Ján Gonos), Zsolt Barkasz (67ʼ Vladimír Kováč), Vladislav Vávra - Ladislav Varga, Miroslav Demeter. Tréner: Vladislav Vávra. Gemerská Hôrka: Gabriel Kováč - Alexander Izák, Dávid Zsóri, Roland Klinko, Róbert Ferdinand (59ʼ Gabriel Demjén), Zsolt Ištók, Štefan Tóth (C) (46ʼ Viktor Kováč), Richard Szkokan, Richard Lörincz, Jozef Nyiri, Dávid Bodnár. Tréner: Roland Klinko.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-