V práve skončenom súťažnom ročníku 2010/2011 si prvenstvo v štatistike kanonierov v II. triede okresných futbalových majstrovstiev vybojoval útočník FK Baník Rožňavské Bystré Ján Urban ml. pred skúseným M. Mázikom z Drnavy a Ľ. Gajdošom z Pače.Góly sa taktiež anulovali
Okrem anulovania zápasov Rakovnice a Gem. Polomy B sa pre objektívnosť odpočítali góly aj strelcom, čo však už konečné poradie vedúcej trojice neovplyvnilo. Urbanovi sa odpočítalo z celkového počtu 48 gólov šesť, ktoré dosiahol v stretnutí proti Gem. Polome B, Mázikovi hetrik a tak skončil s 30 gólmi na druhej priečke a Gajdošovi päť gólov. Získal tak tretie miesto s 23 gólmi. Od jarnej časti prestúpil do mužstva Slavošoviec O. Varga, ktorý sa vrátil z hosťovania v Štítniku. Ten sa hneď stal podľa očakávania najlepším strelcom mužstva a s 20 gólmi skončil hneď za vedúcou trojicou pri odpočítaní siedmich úspešných zakončení proti Gem. Polome B. Do elitnej päťky sa vtesnal G. Zoller z Kečova, ktorý mal na konte o gól menej, keď aj jemu sa štyri góly dosiahnuté proti rezerve Gem. Polomy anulovali.
Výrazná opora
Najlepší strelec súťaže Ján Urban ml. začínal v Rožňave a v klube SP MFK prešiel cez mládežnícke kategórie až do mužstva dospelých. Po nástupe na vysokoškolské štúdium z časových dôvodov prestal reprezentovať mužstvo na regionálnych trávnikoch a pred poldruha rokom sa tak dostal do kádra Rož. Bystrého. Na poste útočníka sa od úvodných kôl uplatnil ako úspešný zakončovateľ, bol oporou a splnil všetky očakávania klubu. Okrem zápasov s Pačou a Kovstavom bol kľúčovým hráčom aj v stretnutí s Nižnou Slanou, kde strelil všetky štyri góly mužstva a ten rozhodujúci za stavu 3:3 dosiahol v poslednej minúte stretnutia.
Dvojnásobná radosť
“Som samozrejme veľmi rád, že v nižšej súťaži som zúročil svoje skúsenosti. Teší titul najlepšieho strelca, ale väčšiu radosť mám z postupu do prvej triedy. 
Ten sme síce dosiahli spoločným úsilím, ale k postu kanoniera mi neraz dopomohol F. Čapó, ktorý ma ako stredný záložník zásoboval načasovanými loptami. V tejto súťaži okrem vedúcich mužstiev nebola silná konkurencia. Prekvapilo ma Bohúňovo, ktoré má mladý káder, zlepšuje sa a je vidieť, že kvalitnú tréningovú prípravu vedia zúročiť. Okrem úspechov sme, ale totálne nezvládli zápas v Čoltove, kde sa nám už trojgólové manko nepodarilo otočiť v náš prospech a museli sme sa uspokojiť s bodom. Taktiež sme prespali úvod doma proti Slavošovciam, kde sme už po piatich minútach prehrávali o dva góly. Nakoniec sme nedokázali dať ani čestný gól a zápas prehrali rozdielom triedy. Verím, že v prvej triede zotrváme a zabojujem o post najlepšieho strelca i keď tam už bude väčšia konkurencia,“ uviedol J. Urban.
Karol Csobádi
Fotí: Karol Csobádi
Súťaž o najlepšieho strelca II. triedy:
1. - 48 gólov - Ján Urban ml. (Rožňavské Bystré)
2. - 33 gólov - M. Mázik (Drnava)
3. - 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
4. - 27 gólov - O. Varga (Slavošovce)
5. - 23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
6. - 22 gólov - T. Novák (Dedinky)
7. - 21 gólov - M. Balco (Slavošovce)
8. - 19 gólov - F. Kovács (Drnava)
9. - 18 gólov - R. Orbán (Drnava)
10. - 17 gólov - P. Milko (Nižná Slaná)
11. - 16 gólov - G. Veverica (Hrhov)
12. - 14 gólov - M. Dunka, R. Lörinc (Kečoco)
13. - 13 gólov - P. Minčík (Rožňavské Bystré)
{gallery}futbal/2011/30{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.