- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (4. kolo) zo dňa 10.9.2011: Bohúňovo - Gem. Poloma 4:1, Krh. Podhradie - Krh. D. Lúka 0:4, Rožň. Bystré - Dobšiná 3:0 kont., Štítnik - Lipovník 0:2, SP MFK Rožnava “B“ - Slavošovce 0:14.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu II. tr. Plešivec - Honce (5. kolo) dńa 18.9.2011 v UHČ na ihrisku v Honciach. Jarné kolo zápasu Honce - Plešivec sa odohrá na ihrisku v Plešivci.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 17.9.2011 o 9.00 hod. Skupina A – Rudná, Skupina B - Gem. Hôrka.
- ŠTK schvaľuje výsledok st. žiakov Čoltovo - Dlhá Ves 1:0
- ŠTK oznamuje, že st. žiaci FK Sokol Bohúňovo budú svoje domáce zápasy hrávať v nedeľu o 10.30 hod. na ihrisku v Plešivci.
- ŠTK oznamuje, že dorast FK Plešivec bude svoje domáce zápasy hrávať v sobotu v UHČ.
- ŠTK predvoláva na svoje zasadnutie dňa 21.9.2011 (o 14.30 hod.) R - p. J. Šofranka, DZ - p. L. Székelyho a zástupcov FK Sokol Rudná.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 14.9.2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Tibor Segyo - Dlhá Ves, Milan Mákkai - Dlhá Ves, Jozef Sklenár - Slavošovce, Vladimír Valentík - Slavošovce, Flórian Kovács - Drnava, Peter Krága - Drnava, Gejza Dókuš - FK Brzotín, Ladislav Polyak - FK Brzotín, Ján Benedikty - Betliar, Kamil Ivanko - Betliar, Gábor Veverica - Hrhov, Róbert Bernáth - Hrhov, Tomáš Hlavček – Jablonov n/T, Jozef Parditka - Krh. D. Lúka (4) stop 18.9.2011, Ján Lipták - Vlachovo, Marek Deméň - Rudná, Tomáš Pavlík – Rudná, Štefan Rusznyak - Rožň. Bystré.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II.TRIEDA: Ladislav Fábian - Rakovnica, Miroslav Fandák - Plešivec, Michal Ruszó - Plešivec, Ladislav Slovik - Kečovo, Norbert Rezeš - Kečovo, Viliam Gallo - SP MFK Rožňava “B“, Peter Džačár - SP MFK Rožňava “B“, Tomáš Gebe - Jovice, Patrik Krága - Jovice, Ján Kolesár - Štítnik B, Ján Žiga - Štítnik B, Ondrej Fábian – Honce, Jozef Liška - Pača, Tomáš Szentandráši - Pača, Radovan Dlugoš - Pača, Ivan Demjan - Pača, Štefan Csongovai - Čoltovo.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Ladislav Slovik - Kečovo = 1 zápas nepodmienečne I/5-a; Marek Černický - Dedinky = 6 zápasov nepodmienečne I/3-b/.
- DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 20.- + 7.- Euro pre ObFZ a 20.- + 7.- Euro pre FK Gem. Hôrka za neúčasť na zápase dorastu Gem.Hôrka - Vlachovo.
- DK trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 20.- + 7.- Euro pre ObFZ a 20.- + 7.- Euro pre FK Baník Rožň. Bystré za neúčasť na zápase st. žiakov Rožň. Bystré - MFK Dobšiná.
- Splatnosť pokút do najbližšieho zasadnutia DK ObFZ / 21.9.2011/.
- DK napomína FK Papiereň Slavošovce za nedostatočnú usporiadateľskú službu v zápase Slavošovce - Drnava.
ObFZ Rožňava
{jcomments on}
































ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 14.9.2011: ŠTK schvaľuje výsledky I. tr. (6. kolo) zo dňa 11.9. 2011: Vlachovo - Jablonov n/T 1:3, Rudná - Hrhov 3:0, Slavošovce - Drnava 1:1, Bohúňovo - Betliar 1:1, Dlhá Ves - FK Brzotín 3:3, Rožň. Bystré - Krh. D. Lúka 0:3. ŠTK schvaľuje výsledky II. tr. (4. kolo) zo dňa 11.9. 2011: Niž. Slaná - Jovice 1:1, Pača - Čoltovo 9:2, Dedinky - Kečovo 9:1, Rakovnica - Plešivec 4:2, Honce - Štítnik B 3:1. Ml. Brzotín - SP MFK Rožňava “B“ 3:8.ŠTK schvaľuje výsledky dorastu (2. kolo) zo dňa 11.9.2011: Plešivec - Krh. D. Lúka 0:3, Gem. Hôrka - Vlachovo 3:0 kont.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-