ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 14.9.2011: ŠTK schvaľuje výsledky I. tr. (6. kolo) zo dňa 11.9. 2011: Vlachovo - Jablonov n/T 1:3, Rudná - Hrhov 3:0, Slavošovce - Drnava 1:1, Bohúňovo - Betliar 1:1, Dlhá Ves - FK Brzotín 3:3, Rožň. Bystré - Krh. D. Lúka 0:3. ŠTK schvaľuje výsledky II. tr. (4. kolo) zo dňa 11.9. 2011: Niž. Slaná - Jovice 1:1, Pača - Čoltovo 9:2, Dedinky - Kečovo 9:1, Rakovnica - Plešivec 4:2, Honce - Štítnik B 3:1. Ml. Brzotín - SP MFK Rožňava “B“ 3:8.ŠTK schvaľuje výsledky dorastu (2. kolo) zo dňa 11.9.2011: Plešivec - Krh. D. Lúka 0:3, Gem. Hôrka - Vlachovo 3:0 kont. - ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (4. kolo) zo dňa 10.9.2011: Bohúňovo - Gem. Poloma 4:1, Krh. Podhradie - Krh. D. Lúka 0:4, Rožň. Bystré - Dobšiná 3:0 kont., Štítnik - Lipovník 0:2, SP MFK Rožnava “B“ - Slavošovce 0:14.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu II. tr. Plešivec - Honce (5. kolo) dńa 18.9.2011 v UHČ na ihrisku v Honciach. Jarné kolo zápasu Honce - Plešivec sa odohrá na ihrisku v Plešivci.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 17.9.2011 o 9.00 hod. Skupina A – Rudná, Skupina B - Gem. Hôrka.
- ŠTK schvaľuje výsledok st. žiakov Čoltovo - Dlhá Ves 1:0
- ŠTK oznamuje, že st. žiaci FK Sokol Bohúňovo budú svoje domáce zápasy hrávať v nedeľu o 10.30 hod. na ihrisku v Plešivci.
- ŠTK oznamuje, že dorast FK Plešivec bude svoje domáce zápasy hrávať v sobotu v UHČ.
- ŠTK predvoláva na svoje zasadnutie dňa 21.9.2011 (o 14.30 hod.) R - p. J. Šofranka, DZ - p. L. Székelyho a zástupcov FK Sokol Rudná.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 14.9.2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Tibor Segyo - Dlhá Ves, Milan Mákkai - Dlhá Ves, Jozef Sklenár - Slavošovce, Vladimír Valentík - Slavošovce, Flórian Kovács - Drnava, Peter Krága - Drnava, Gejza Dókuš - FK Brzotín, Ladislav Polyak - FK Brzotín, Ján Benedikty - Betliar, Kamil Ivanko - Betliar, Gábor Veverica - Hrhov, Róbert Bernáth - Hrhov, Tomáš Hlavček – Jablonov n/T, Jozef Parditka - Krh. D. Lúka (4) stop 18.9.2011, Ján Lipták - Vlachovo, Marek Deméň - Rudná, Tomáš Pavlík – Rudná, Štefan Rusznyak - Rožň. Bystré.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II.TRIEDA: Ladislav Fábian - Rakovnica, Miroslav Fandák - Plešivec, Michal Ruszó - Plešivec, Ladislav Slovik - Kečovo, Norbert Rezeš - Kečovo, Viliam Gallo - SP MFK Rožňava “B“, Peter Džačár - SP MFK Rožňava “B“, Tomáš Gebe - Jovice, Patrik Krága - Jovice, Ján Kolesár - Štítnik B, Ján Žiga - Štítnik B, Ondrej Fábian – Honce, Jozef Liška - Pača, Tomáš Szentandráši - Pača, Radovan Dlugoš - Pača, Ivan Demjan - Pača, Štefan Csongovai - Čoltovo.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Ladislav Slovik - Kečovo = 1 zápas nepodmienečne I/5-a; Marek Černický - Dedinky = 6 zápasov nepodmienečne I/3-b/.
- DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 20.- + 7.- Euro pre ObFZ a 20.- + 7.- Euro pre FK Gem. Hôrka za neúčasť na zápase dorastu Gem.Hôrka - Vlachovo.
- DK trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 20.- + 7.- Euro pre ObFZ a 20.- + 7.- Euro pre FK Baník Rožň. Bystré za neúčasť na zápase st. žiakov Rožň. Bystré - MFK Dobšiná.
- Splatnosť pokút do najbližšieho zasadnutia DK ObFZ / 21.9.2011/.
- DK napomína FK Papiereň Slavošovce za nedostatočnú usporiadateľskú službu v zápase Slavošovce - Drnava.
ObFZ Rožňava
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.