- ŠTK schvaľuje výsledky st.žiakov (7. kolo) zo dňa 1.10.2011: Čoltovo - Krh. Podhradie 4:0, Slavošovce - Dobšiná 10:2, Dlhá Ves - Štítnik 1:4, Lipovník - Bohúňovo 4:0, Krh. Dlhá Lúka - Rožň. Bystré 2:1.
- ŠTK žiada FK Druž.Vyšná Slaná a FK Sokol Bohúňovo o predloženie vzájomnej dohody na odohratie zápasu I. tr. (7.kolo) do najbližšieho zasadnutia ŠTK. V opačnom prípade termín zápasu určí ŠTK.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 8.10.2011 (sobota) o 9.00 hod. Skupina A: FK Lipovník. Skupina B: FK Brzotín.
- ŠTK zároveň žiada o písomné zaslanie výsledkov turnajov (1.-3. kolo) skupiny B.
- ŠTK kontumuje výsledok dorastu Plešivec - Vlachovo (4. kolo) 3:0 kont. (neúčasť hostí) a výsledok dorastu Dobšiná - Krh. Dlhá Lúka (4. kolo) 3:0 kont. (neúčasť hostí). ŠTK postupovala v zmysle SP, nakoľko nedošlo k vzájomnej dohode.
- ŠTK žiada R M. Nemčka a FK Družba Čoltovo o písomné vyjadrenie oneskoreného začiatku zápasu II. tr. Rakovnica – Čoltovo (7.kolo) na najbližšie zasadnutie ŠTK.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 5.10.2011 :
- Hráči napomínaní - I. trieda: Július Zsemlička – Bohúňovo (1), Július Orel - Dlhá Ves (1), Jozef Rencsok – Drnava (1), Gabriel Petro – Drnava (1), Oto Kerekeš - FK Brzotín (2), Zsolt Barkasz – Betliar (3), Zoran Zdechovan – Betliar (3), Denis Kortvely – Hrhov (1), Ladislav Spišiak – Jablonov n/T (1), Tomáš Molda – Vlachovo (1), Filip Šivec – Vlachovo (3).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Martin Chabada – Dedinky (1), Ján Ogurčák – Dedinky (1), Zoltán Tomi – Plešivec (1), Norbert Molnár – Kečovo (4) = stop 9.10.2011, Gabriel Molnár –Čoltovo (1), Tomáš Gebe – Jovice (2), Alexander Porada – Jovice (2), Martin Doboš – Jovice (1), Maroš Soják – Nižná Slaná (2), Vladimír Krempašský – Pača (1), Alexander Szamko - Ml. Brzotín (1).
- Hráči vylúčení: Zoran Zdechovan - Betliar = 1 zápas nepodmienečne I/5-a; Norbert Molnár - Kečovo (neprejednané); Peter Milko – Nižná Slaná = 2 zápasy nepodmienečne I/3-b; Alexander Szamko - Ml. Brzotín = 1 zápas nepodmienečne I/5-a;
- DK uvolňuje činnosť hráča Peter Péntek (Dlhá Ves) dňom 5.10.2011 po ukončení trestu.
- DK uvolňuje činnosť hráča Milan Gallo (Rudná) po polovičke trestu s podmienkou na 3 mesiace.
- DK trestá pokarhaním hráča Csaba Jonás – Čoltovo = NS voči R v zápase II. tr. Rakovnica - Čoltovo a zákazom výkonu funkcie kapitána mužstva do konca jesennej časti.
- DK trestá finančnou pokutou TJ FO Vlachovo 20.- € v prospech FK Plešivec a 20.- € v prospech ObFZ (neúčasť v zápase dorastu Plešivec – Vlachovo).
- DK trestá finančnou pokutou FK Krh. Dlhá Lúka 20.- € pre MFK Dobšiná a 20.- € pre ObFZ
- (neúčasť v zápase dorastu Dobšiná - Krh.Dlhá Lúka).
- DK vyzýva FC Kečovo na vyplatenie finančnej pokuty 40.- € pre FK Lok. Dedinky (číslo účtu v Rozpise ObFZ) do najbližšieho zasadnutia DK pod disciplinár. následkami zastavenia činnosti.
ObFZ Rožňava

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-