Zo zasadnutia ŠTK dňa 26.10.2011. ŠTK schvaľuje výsledky I. tr. (12. kolo) zo dňa 23.10.2011: Betliar - Vyšná Slaná 3:1, Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 0:2, FK Brzotín - Hrhov 3:0, Bohúňovo - Rudná 3:3, Dlhá Ves - Vlachovo 4:1. ŠTK kontumuje výsledok zápasu I. tr. Drnava - Jablonov n/T 3:0 kont. pre inzultáciu HR hráčom ŠK Jablonov n/T. ŠTK schvaľuje výsledky II. tr. (10. kolo) zo dňa 23.10.2011: Plešivec – Štítnik B 1:1, Dedinky - Pača 4:0, SP MFK Rožňava B - Čoltovo 3:1, Kečovo - Jovice 4:2, Honce -Ml. Brzotín 4:1, Rakovnica – Nižná Slaná 0:1. ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (10. kolo) zo dňa 22.10.2011: Dobšiná - Gem. Poloma 3:0, Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 3:3, Štítnik - Krh. Podhradie 4:0, Rožňavské Bystré – Čoltovo 0:5, Lipovník - Dlhá Ves 7:1.
Zo zasadnutia DK dňa 26.10. 2011:
- Hráči napomínaní - I. trieda: Adrian Jánosdeák – Bohúňovo (2); Ján Lokos – Bohúňovo (1); Ján Kovács – Drnava (2); Jozef Rencsok – Drnava (2); Radomír Znak - FK Brzotín (1); Lubomír Orabinec – Betliar (2); Martin Gallo – Vyšná Slaná (3); Jozef Barnák – Vyšná Slaná (1); Matúš Molčan – Vyšná Slaná (1); Zsolt Danko – Hrhov (1); Róbert Bernáth – Hrhov (2); Gábor Veverica – Hrhov (3); Františak Szucs – Jablonov n/T (2); Štefan Bodnár – Jablonov n/T (1); Jozef Parditka - Krh. Dlhá Lúka (5); Marek Deméň – Rudná (5).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Stanislav Ogurčák – Dedinky (2); Martin Chabada – Dedinky (3); Marcel Putnocký – Dedinky (1); Milan Gajdoš – Rakovnica (2); Róbert Kováč – Plešivec (2); Michal Szeman – Kečovo (1); Gabriel Zoller – Kečovo (1); Erik Albert – Jovice (1); Ján Kolesár – Štítnik (4) stop 30.10.2011; Maroš Soják – Nižná Slaná (3); Miloš Schwarz – Nižná Slaná (2); Dušan Valko – Nižná Slaná (2); Peter Slovák - Nižná Slaná (2); Vladimír Krempašský – Pača (3); Marian Manko – Pača (1); Alexander Rusnyak - Ml. Brzotín (2); Valentín Drenko – Honce (4) stop 30.10.2011.
- Hráči vylúčení: Martin Fifík - Jablonov n/T (neprejednané) - zastavená činnosť; Jaroslav Sústrik - Pača (neprejednané) - zastavená činnosť.
- DK trestá ŠK Jablonov n/T za inzultáciu HR v zápase I. tr. Drnava – Jablonov n/T (12. kolo):
- finančnou pokutou 322.- € +7.- €
- zastavením činnosti na 1 majstrovské stretnutie podľa čl.II/1-c-d.
- DK trestá hráča ŠK Jablonov n/T Petra Hutníka zastavením činnosti na 18 mesiacov podľa čl.I/6-3b
- DK trestá FK Baník Rakovnica finančnou pokutou 20.- € za HNS lavičky v zápase II.tr. Štítnik “B“ - Rakovnica.
- KR zastavuje činnosť R S. Gallovi do konca jesennej časti súť. roč. 2011/2012.
ObFZ Rožňava
UPRAVENÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
:
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.