ŠTK a KR upozorňujú funkcionárov FK ako aj R a DZ ObFZ, že elektronický zápis o stretnutí sa vypisuje pred stretnutím v mieste stretnutia. Domáci FK má zabezpečiť internet a tlačiareň pod discipl. následkami !
ŠTK a MRK ObFZ oznamujú, že v novom súť. roč. 2014- 2015 sa cez ISSF povinne zabezpečuje :
a/ vyplácanie zberných faktúr za predchádzajúci mesiac
b/ centrálne odmeňovanie R a DZ ObFZ
c/ prestupy- hosťovania /elektronická podateľňa/
d/ prihláška k registrácii hráča /elektronická podateľňa/
e/ elektronický zápis o stretnutí + nahratie súpisiek pre nový súť. roč.
f/ podania na komisie
ŠTK a DK upozorňujú FK, že nezaplatenie zbernej faktúry v termíne splatnosti má za následok zastavenie činnosti, kontumáciu zápasu a -3 body po skončení súťažného ročníka!!! Neuhradenie zbernej faktúry má za následok pozastavenie transferov a registrácie hráčov, preto ŠTK a DK vyzýva FK a ISSF manažérov, aby dodržiavali príslušné nariadenia !!!
ŠTK oznamuje: Ak má FK 2 družstvá v rôznych súťažiach štart hráčov „A“ družstva za „B“ družstvo v príslušnej vekovej kategórii sa riadi podľa SP.
Zo zasadnutia DK dňa 5.11.2014 :
Hráči vylúčení:
DK č. 50/ 2014-2015: Tomáš Molda - TJ FO Vlachovo /1192538/ = 1 zápas nepodmienečne 37/2 + 10,- Euro
DK č. 51/ 2014-2015: DK mení trest hráča Eugen Horváth - /Družba Čoltovo/ 1356434/ na podmienečný do 30.4.2015 + 10,- Euro
DK trestá FK Družba Čoltovo finančnou pokutou 50,- Euro pre FK Sokol Pača za nenastúpenie na zápas II. tr. Pača - Čoltovo.
DK trestá FK Ml. Brzotín finančnou pokutou 40,- Euro pre FK Plešivec za pokles hráčov pod 7 v zápase II. tr. Plešivec - Ml. Brzotín.
Zároveň upozorňuje FK Ml. Brzotín na úhradu 40,- Euro pre FK Družba Čoltovo /pokles hráčov pod 7 /.
DK trestá OFK Vyšná Slaná finančnou pokutou 40,-Euro pre FK Sokol Bohúňovo za pokles hráčov pod 7 v zápase I. tr. Bohúňovo - Vyšná Slaná.
Splatnosť pokút do 14 dní. FK predložia doklad o zaplatení na DK ObFZ. Termín predloženia 12.11.2014/.
DK zastavuje činnosť FK Ml. Brzotín za neuhradenie zbernej faktúry za mesiac september v termíne splatnosti. Návrh pre ŠTK na odrátanie – 3 bodov po skončení súť. roč.
ObFZ Rožňava
| 1. | Baník Nižná Slaná | 10 | 9 | 0 | 1 | 33 | : | 9 | 27 |
| 2. | Sokol Pača | 10 | 7 | 2 | 1 | 33 | : | 9 | 23 |
| 3. | FK Apex Kružná | 10 | 7 | 0 | 3 | 29 | : | 16 | 21 |
| 4. | FK Gemerská Hôrka B | 10 | 6 | 1 | 3 | 27 | : | 10 | 19 |
| 5. | Baník Rakovnica | 9 | 4 | 2 | 3 | 22 | : | 19 | 14 |
| 6. | Mladosť Jovice | 9 | 4 | 1 | 4 | 28 | : | 25 | 13 |
| 7. | FK Plešivec | 10 | 4 | 0 | 6 | 20 | : | 17 | 12 |
| 8. | Krh. Dlhá Lúka B | 9 | 4 | 0 | 5 | 23 | : | 24 | 12 |
| 9. | FC Kečovo | 10 | 2 | 1 | 7 | 11 | : | 31 | 7 |
| 10. | Mladosť Brzotín | 10 | 1 | 1 | 8 | 14 | : | 35 | 4 |
| 11. | Družba Čoltovo | 9 | 1 | 0 | 8 | 9 | : | 54 | 3 |

































Zo zasadnutia ŠTK dňa 5.11.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-