- ŠTK upozorňuje FK I. a II. tr., že ÚS ObFZ vychádzajú na web. stránkach:
- www.obfzroznava.yw.sk + www.infofutbalrv.webnode.sk + www.roznava24.sk
- ŠTK upozorňuje FK I. a II. tr., že v zápise o stretnutí sa u hráčov vyplňuje 7- miestne registračne číslo hráča, nie rod. číslo. FK nájdu reg. čísla hráčov cez ISSF, alebo stránku www.futbalnet.sk.
- ŠTK upozorňuje FK v kateg. mládeže, že súťaže dorastu a žiakov začínajú 1. - 2.9.2012. Povinnosťou FK je odovzdať na potvrdenie súpisky mužstiev pre jesennú časť.
- ŠTK kontumuje výsledok zápasu II.tr. Krh.Dl.Lúka“B“-Gem.Hôrka“B“ pre porušenie článku 40, odsek 1, písmeno „b“ SP SFZ (štart hráčov za „B“ mužstvo).
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. Rudná - Betliar dňa 29.8.2012 o 16.00 hod.
- ŠTK kontumuje výsledok zápasu I. tr. Rožň. Bystré - FK Brzotín 3:0 kont. (neúčasť hostí na zápase).
Zo zasadnutia DK dňa 15.8.2012 :
- Hráči napomínaní - I. trieda: Ľubomír Arvay – Betliar (1); Marian Dorkin - Bohúňovo (1); Matúš Poliak - Dedinky (1); Ivan Tokoly - Dedinky (1); Alexander Flander - Dlhá Ves (1); Norbert Csoto - Dlhá Ves (1); Gabriel Beke - Dlhá Ves (1); Róbert Szucs - Drnava (1); Norbert Bodnár – Hrhov (1); Róbert Kardoš – Hrhov (1); Tomáš Domik – Rudná (1); Patrik Lalík – Slavošovce (1); Oto Varga – Slavošovce (1); Jozef Giba Lipták – Slavošovce (1); Marian Marciš – Vlachovo (1); Oskar Saláta – Jablonov n/T (1); Gabriel Mézey – Jablonov (1); Ondrej Kračún - Vyšná Slaná (1); Milan Fifík - Vyšná Slaná (1).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Martin Vavrek - Ml. Brzotín (1); Igor Čopák - Ml. Brzotín (1); Roman Ruszó – Čoltovo (1); Ondrej Pongo – Čoltovo (1); Attila Székely - Gem. Hôrka “B“ (1); Zsolt Lipták - Gem. Hôrka “B“ (1); Štefan Kokeny - Gem. Hôrka “B“ (1); Ondrej Fábian – Honce (1); Róbert Nagy – Jovice (1); Tomáš Gebe – Jovice (1); Július Orosz - Krh. Dlhá Lúka “B“ (1); Juraj Juríny - Krh. Dlhá Lúka “B“ (1); Radovan Dlúgoš – Pača (1); Zoltán Laven – Plešivec (1); Ján Kolesár – Štítnik (1).
- Hráči vylúčení: Marian Dorkin - Bohúňovo = 1 zápas nepodmienečne I/5a; Tomáš Pavlík - Rudná = 2 zápasy nepodmienečne I/ 4a; Miloslav Gál - Vlachovo = 1 zápas nepodmienečne I/5a; Jaroslav Sústrik - Pača = 2 zápasy nepodmienečne I/1a + 10,- €.
- DK trestá finančnou pokutou FK Brzotín 40,- Euro pre ObFZ a 40,- Euro pre FK Baník Rožň. Bystré za neúčasť na majstrovskom zápase I. tr. Rožň. Bystré - FK Brzotín (2. kolo zo dňa 12.8.2012). Splatnosť pokuty do 14 dní.
- DK trestá kapitána Krh. Dlhá Lúka “B“ V. Danka a ved. mužstva L. Bernátha zastavením výkonu funkcie na 3 mesiace podľa čl.I/9 2b DP.
ObFZ Rožňava
OPRAVENÉ TABUĽKY PO 2. KOLÁCH
I. TRIEDA
II. TRIEDA
{jcomments on}

































Zo zasadnutia ŠTK dňa 15.8.2012:
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-