Rožňavské Bystré – Hrhov 5:3 (2:2). Na ihrisku v Rožňavskom Bystrom sa odohral dramatický zápas 20. kola II. triedy, z ktorého sa nakoniec tešili domáci hráči. Hrdinom zápasu bol Janko Urban ml., ktorý strelil štyri góly domácich. Aj keď Bystrania počítali s tým, že Hrhov bude lepším súperom ako béčko Gemerskej Polomy, ale až takú ofenzívu zo strany hostí nečakali. Prvých 15 minút sa Bystrania nevedeli poriadne dostať na polovicu Hrhovčanov, ktorí svojimi presnými a hlavne rýchlymi kombináciami poriadne dávali zabrať hlavne domácim obrancom. Ich snaha vyústila do ich prvého gólu, ktorý strelili Bystranom po nedôslednom pokrytí Hrhovských útočníkov v 18. minúte. 0:1. Druhý polčas Bystrania začali vo veľkom štýle a v 50. minúte po priamom kope J. Urbana ml. Už bolo 3:2 pre Bystré. Bystrania naďalej dostávali hostí do úzkych a hlavne J. Urban ml. Ukázal, že je momentálne najlepším strelcom II. triedy. V 53. minúte sa opäť pekne uvoľnil a pridal štvrtý gól Bystrého. 4:2. O pár minút nato mal samostatný nájazd na brankára Hrhova Tomko, ktorý však nedokázal šancu premeniť. Po jednej z mála návštev v domácej 16-ke Hrhovčania prelobovali Máťaša a stav sa menil na 4:3. Ďalšie dva nájazdy J. Urbana na brankára sa skončili neúspešne, no v 75. minúte opäť J. Urban ml. potvrdil svoju dobrú formu a zvýšil svojím štvrtým gólom v zápase na 5:3. Tento gól už hostí zlomil a Bystrania už do konca zápasu výsledok aj s desiatimi hráčmi ustrážili.
Pred 90 divákmi rozhodoval Šofranko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fabian, Valent, Hajdu (ČK ), Krága, Dorkin, Leng, Čapó, Rusnyák, Tomko, J. Urban ml.. Striedali: J. Urban st., Bernát, Galata.
Text: Miloš Leng
Foto: Janko Molnár
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 20. kole: 33 gólov - J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 - gólov Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 15 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - R. Lörinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), T. Novák (Dedinky), 11 gólov - F. Čapó (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), 10 gólov - T. Lörinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), J. Spišák (Jovice), atď.
{gallery}futbal/2011/20{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.