Druhú štyridsaťpäťminútovku začala Pača lepšie a nechýbalo veľa, aby vyrovnali, no pohotovo zasiahol Bukovič namiesto brankára Zakhara. Drnava sa pokúšala tiež o nakopávané lopty, no týmto štýlom sa ani im nedarilo. Po hodine hry L. Fábián mohol vsietiť aj svoj druhý gól, ale jeho strela z voľného kopu trafila brvno aj pomocou brankára. Domáci brankár podal skvelý výkon, podržal viackrát svoje mužstvo, no v 81. minúte Fábián potvrdil víťazstvo hostí druhým presným zásahom, keď mu opäť F. Kovács nahrával. V poslednej minúte bol ešte vylúčený jeden z domácich hráčov za nešportové správanie. 0:2! Koniec, Drnava pokračuje tam, kde skončila na jeseň - v 100 %-ných výkonoch!
Zostava Drnavy: 1 - Zakhar – 13 - Bukovič, 4 - Búlik, 14 - R. Kovács, 2 - J. Kovács - 10 - F. Kovács, 16 - Mázik, 5 - T. Petro, 9 - Emödi – 11 - Orbán, 8 – Fábián, striedal 12 - G. Petro.
(HC_Kosice_19)
VÝSLEDKY 18. KOLA II. TRIEDY: Dedinky - Čoltovo 1:1 (0:0), góly: T. Novák - A. Jonás; Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: L. Fabián 2; Jovice - Ml. Brzotín 2:0 (0:0), góly: Nagy, Lindák; Rožňavské Bystré - Gemerská Poloma B 11:0 (6:0), góly: Ján Urban ml. 6, Fr. Čapó 3, P. Minčík, M. Leng; Hrhov - Kečovo 2:1; Kovstav - Bohúňovo 0:1 (0:1), gól: Varadi; Nižná Slaná - Slavošovce 2:8 (1:3), góly: Cangár 2, resp. Varga 6, Herchl, Roháľ.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE
|
1. |
Drnava |
16 |
16 |
0 |
0 |
91:14 |
48 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
16 |
11 |
1 |
4 |
59:29 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
15 |
10 |
0 |
5 |
55:29 |
30 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Bohúňovo |
16 |
8 |
5 |
3 |
40:24 |
29 |
|
6. |
Pača |
16 |
9 |
1 |
6 |
48:27 |
28 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
14 |
6 |
4 |
4 |
29:38 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
15 |
6 |
0 |
9 |
37:55 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
15 |
4 |
4 |
7 |
40:37 |
16 |
|
11. |
Jovice |
16 |
4 |
2 |
10 |
30:66 |
14 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
15 |
4 |
0 |
11 |
34:57 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
16 |
2 |
0 |
14 |
16:57 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
15 |
1 |
1 |
13 |
12:89 |
4 |
ZÁPASY 19. KOLA:
|
10.4.2011, 16:00 hod.: |
|
Hrhov - voľno, |
|
Kečovo - Rožň. Bystré |
|
Gemerská Poloma B - Jovice |
|
Ml. Brzotín - Kovstav |
|
Bohúňovo - Pača |
|
Drnava - Nižná Slaná |
|
Slavošovce - Dedinky |
|
Čoltovo - voľno |
I. TRIEDA VO FUTBALE - 15. KOLO:
Vyšná Slaná - ŚK Jablonov n/Turňou 1:1. Okolo 60 divákov za rozhodovania pána Farkaša videlo rozhárané stretnutie I. triedy 15.kola. Obidve mužstvá akoby sa v prvom majstrovskom zápase iba hľadali. Veľmi veľa prihrávok nemalo adresáta a počas celého stretnutia obidve mužstvá takmer neohrozili brankárov. Domáci sa ujali vedenia v 56. min. po chybe gólmana hostí. Hostia vyrovnali z pokutového kopu, keď domáci obranca zahral rukou v pokutovom území. Deľba bodov je spravodlivá. Góly: Ondrej Kračún -1:0, Śtefan Bodnár z pokutového kopu - 1:1. Hralo sa bez kariet. Delegátom zápasu bol Székely.
Ladislav Székely
Obecná stránka Honiec uverejnila 3.4.2011 futbalový výsledok zápasu I. triedy, 15. kolo: Vlachovo – Honce 2:0, ČK Milan Gallo (Honce). Ďalšie výsledky: Brzotín - Krh. Dlhá Lúka 5:0, Dobšiná - Plešivec 6:2, Betliar - Dlhá Vec 2:0, Kružná – Lipovník 1:4, Rudná - Gemerská Poloma 0:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 15. KOLE
|
1. |
Lipovník |
15 |
12 |
1 |
2 |
47:14 |
37 |
|
2. |
Dobšiná |
15 |
11 |
2 |
2 |
49:14 |
35 |
|
3. |
Kružná |
15 |
9 |
1 |
5 |
46:23 |
28 |
|
4. |
Gem. Poloma |
15 |
8 |
3 |
4 |
26:24 |
27 |
|
5. |
Rudná |
15 |
8 |
2 |
5 |
45:27 |
26 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
15 |
8 |
2 |
5 |
37:27 |
26 |
|
7. |
Jablonov n/T |
15 |
7 |
3 |
5 |
32:27 |
24 |
|
8. |
Dlhá Ves |
15 |
6 |
1 |
8 |
33:31 |
19 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
15 |
4 |
6 |
5 |
29:33 |
18 |
|
10. |
Betliar |
15 |
4 |
5 |
6 |
18:30 |
17 |
|
10. |
Brzotín |
15 |
4 |
3 |
8 |
21:39 |
15 |
|
12. |
Plešivec |
15 |
4 |
1 |
10 |
17:48 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
15 |
3 |
0 |
12 |
16:46 |
9 |
|
14. |
Honce |
15 |
2 |
0 |
13 |
12:44 |
6 |
ZÁPASY 16. KOLA:
|
Dlhá Ves - Dobšiná |
|
Gemerská Poloma - Vlachovo |
|
Krh. Dl. Lúka - Kružná |
|
Jablonov n/T - Betliar |
{jcomments on}

































Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: Fábián 2, ČK: ?, ŽK: J. Kovács. Suverénny líder II. triedy z Drnavy pricestoval na prvý jarný futbalový zápas do Pače, kde domáci chceli zmeniť bezchybné štatistiky hostí, no nepodarilo sa im. Vo veľmi emotívnom a miestami hrubom zápase diváci mohli vidieť jednu červenú, štyri žlté karty, dve brvná a dva góly. Asi 80 divákov bolo zvedavých na nedeľný zápas a vytvárali skvelú kulisu aj mimo ihriska. Rozhodoval Gyenes a podal skvelý výkon.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-