Po góle mali miernu prevahu hostia, domáci sa dostávali na ich polovicu sporadicky. Po faule hostí mali výhodu priameho kopu. Ich strelu však brankár hostí kryl. Hostia predviedli peknú akciu - spolupráca Valko-Milko, ktorú domáca obrana odvrátila na roh. Loptu si postavil Peter Milko, jeho center našiel nekrytého Matúša Pitoňáka, keď väčšina hráčov domácich bola na súperovej polovici, obrana domácich bola rozhodená. 0:2. Po góle sa vysunul Jaroslav Strelka st. do útoku. Táto zmena však domácim v tomto polčase výsledok nepriniesla. Naopak, Milko po dobrej prihrávke za obranu od Cangára bol pri lopte skôr ako domáci brankár a prekonal ho. 0:3. Po tomto góle sa hostia začali spoliehať na hru na rýchle protiútoky. Pri jednom z nich bol v sľubnej šanci opäť M. Pitoňák, strela mu však tentokrát nevyšla. Hrozbou pre obranu domácich bol Milko, jeho strelu však domáci brankár vyrazil na roh. Po ňom bola opäť nebezpečná situácia, zakončenie hostí nebolo ale presné. Potom prišlo zbytočné vylúčenie hráča hostí, hostia tak museli preskupiť rady. Do obrany sa stiahol Valko. Na hre mužstiev nebolo vidieť, že hostia majú o jedného hráča menej. Hostia si sľubný náskok do konca polčasu ustrážili. Domáci mali najväčšiu príležitosť na skórovanie, keď brankár hostí zle rozohral malú domov, našťastie to domáci nevyužili. Ďalšou bol priamy kop Strelku, ktorý tesne minul ľavú žrď, hoci nečakal, kým si brankár postaví múr. Po polčase musel tréner hostí urobiť jedno vynútené striedanie, keď Müllera nahradil Čipka.
Zo začiatku druhého polčasu bola hra mužstiev vyrovnaná s minimom šancí. Hostia kontrolovali vývoj zápasu vďaka dobrému výkonu stredovej dvojice Gáll-Cangár. Prišla však nečakaná situácia, po údajnom faule hostí v šestnástke hostí mali domáci výhodu pokutového kopu. Po dorážke znížili na 1:3. V ďalšom priebehu stoja za zmienenie niektoré brejky hostí, gólovo sa však už nedokázali presadiť. Domáci zamestnávali hosťujúceho brankára strelami len do stredu brány, a tak sa stav zápasu nemenil. Na druhej strane mali hostia šťastie po strele Milka, ktorá letela tesne nad ľavý vinkel. Na druhej strane ho napodobnil Strelka st., ktorý trafil zo strednej vzdialenosti do brvna. Po faule hostí v strede poľa mali domáci k dispozícii nepriamy kop z podobného miesta, z akého dostali prvý gól. Domáci po centri znížili na rozdiel gólu 2:3, podľa niektorých hráčov hostí boli hráči domácich v ofsajde. Po tomto góle videli diváci nervózny zápas, rozhodca udelil žlté karty na obidvoch stranách. V hektickom závere si hostia vďaka zodpovednému výkonu každého hráča vedenie udržali.
Pred 30 divákmi rozhodoval Ján Molnár, asistoval mu Štefan Lucza.
Priebežné poradie strelcov Nižnej Slanej:
3 góly: Matúš Pitoňák
2 góly: Peter Milko
1 gól: Tomáš Pitoňák, Martin Hajči, Peter Slovák, Juraj Cangár, Dušan Valko.
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky 6. kola II. triedy:
Pača - Štínik B 3:3, Ml. Brzotín - Jovice 2:2, Dedinky - Čoltovo 8:0, Rakovnica - Rožňava B 3:1, Plešivec - Kečovo 3:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 6. KOLE:
{jcomments on}
































Honce –Nižná Slaná 2:3 (0:3). Góly hostí: Matúš Pitoňák 2, Peter Milko. V 7. kole II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej na pôdu určitým spôsobom nováčika z Honiec (Rož. Bystré sa najprv spojilo s Honcami, neskôr sa Honce prihlásili do II. triedy). Niektorí hráči hostí sa do zostavy vrátili, iní zasa vypadli zo študijných dôvodov. Veľkou obavou bola hlavne absencia Slováka v strede zálohy, ktorého nahradili Gáll v defenzívnej činnosti a Cangár v ofenzívnej činnosti. V zápase dostal v druhom polčase príležitosť po viac ako roku a pol Tomáš Čipka, keď sa nešťastne zranil v Gemerskej Polome na viacúčelovom ihrisku.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-