Po góle mali miernu prevahu hostia, domáci sa dostávali na ich polovicu sporadicky. Po faule hostí mali výhodu priameho kopu. Ich strelu však brankár hostí kryl. Hostia predviedli peknú akciu - spolupráca Valko-Milko, ktorú domáca obrana odvrátila na roh. Loptu si postavil Peter Milko, jeho center našiel nekrytého Matúša Pitoňáka, keď väčšina hráčov domácich bola na súperovej polovici, obrana domácich bola rozhodená. 0:2. Po góle sa vysunul Jaroslav Strelka st. do útoku. Táto zmena však domácim v tomto polčase výsledok nepriniesla. Naopak, Milko po dobrej prihrávke za obranu od Cangára bol pri lopte skôr ako domáci brankár a prekonal ho. 0:3. Po tomto góle sa hostia začali spoliehať na hru na rýchle protiútoky. Pri jednom z nich bol v sľubnej šanci opäť M. Pitoňák, strela mu však tentokrát nevyšla. Hrozbou pre obranu domácich bol Milko, jeho strelu však domáci brankár vyrazil na roh. Po ňom bola opäť nebezpečná situácia, zakončenie hostí nebolo ale presné. Potom prišlo zbytočné vylúčenie hráča hostí, hostia tak museli preskupiť rady. Do obrany sa stiahol Valko. Na hre mužstiev nebolo vidieť, že hostia majú o jedného hráča menej. Hostia si sľubný náskok do konca polčasu ustrážili. Domáci mali najväčšiu príležitosť na skórovanie, keď brankár hostí zle rozohral malú domov, našťastie to domáci nevyužili. Ďalšou bol priamy kop Strelku, ktorý tesne minul ľavú žrď, hoci nečakal, kým si brankár postaví múr. Po polčase musel tréner hostí urobiť jedno vynútené striedanie, keď Müllera nahradil Čipka.
Zo začiatku druhého polčasu bola hra mužstiev vyrovnaná s minimom šancí. Hostia kontrolovali vývoj zápasu vďaka dobrému výkonu stredovej dvojice Gáll-Cangár. Prišla však nečakaná situácia, po údajnom faule hostí v šestnástke hostí mali domáci výhodu pokutového kopu. Po dorážke znížili na 1:3. V ďalšom priebehu stoja za zmienenie niektoré brejky hostí, gólovo sa však už nedokázali presadiť. Domáci zamestnávali hosťujúceho brankára strelami len do stredu brány, a tak sa stav zápasu nemenil. Na druhej strane mali hostia šťastie po strele Milka, ktorá letela tesne nad ľavý vinkel. Na druhej strane ho napodobnil Strelka st., ktorý trafil zo strednej vzdialenosti do brvna. Po faule hostí v strede poľa mali domáci k dispozícii nepriamy kop z podobného miesta, z akého dostali prvý gól. Domáci po centri znížili na rozdiel gólu 2:3, podľa niektorých hráčov hostí boli hráči domácich v ofsajde. Po tomto góle videli diváci nervózny zápas, rozhodca udelil žlté karty na obidvoch stranách. V hektickom závere si hostia vďaka zodpovednému výkonu každého hráča vedenie udržali.
Pred 30 divákmi rozhodoval Ján Molnár, asistoval mu Štefan Lucza.
Priebežné poradie strelcov Nižnej Slanej:
3 góly: Matúš Pitoňák
2 góly: Peter Milko
1 gól: Tomáš Pitoňák, Martin Hajči, Peter Slovák, Juraj Cangár, Dušan Valko.
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky 6. kola II. triedy:
Pača - Štínik B 3:3, Ml. Brzotín - Jovice 2:2, Dedinky - Čoltovo 8:0, Rakovnica - Rožňava B 3:1, Plešivec - Kečovo 3:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 6. KOLE:
{jcomments on}

































Honce –Nižná Slaná 2:3 (0:3). Góly hostí: Matúš Pitoňák 2, Peter Milko. V 7. kole II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej na pôdu určitým spôsobom nováčika z Honiec (Rož. Bystré sa najprv spojilo s Honcami, neskôr sa Honce prihlásili do II. triedy). Niektorí hráči hostí sa do zostavy vrátili, iní zasa vypadli zo študijných dôvodov. Veľkou obavou bola hlavne absencia Slováka v strede zálohy, ktorého nahradili Gáll v defenzívnej činnosti a Cangár v ofenzívnej činnosti. V zápase dostal v druhom polčase príležitosť po viac ako roku a pol Tomáš Čipka, keď sa nešťastne zranil v Gemerskej Polome na viacúčelovom ihrisku.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-