Po góle mali miernu prevahu hostia, domáci sa dostávali na ich polovicu sporadicky. Po faule hostí mali výhodu priameho kopu. Ich strelu však brankár hostí kryl. Hostia predviedli peknú akciu - spolupráca Valko-Milko, ktorú domáca obrana odvrátila na roh. Loptu si postavil Peter Milko, jeho center našiel nekrytého Matúša Pitoňáka, keď väčšina hráčov domácich bola na súperovej polovici, obrana domácich bola rozhodená. 0:2. Po góle sa vysunul Jaroslav Strelka st. do útoku. Táto zmena však domácim v tomto polčase výsledok nepriniesla. Naopak, Milko po dobrej prihrávke za obranu od Cangára bol pri lopte skôr ako domáci brankár a prekonal ho. 0:3. Po tomto góle sa hostia začali spoliehať na hru na rýchle protiútoky. Pri jednom z nich bol v sľubnej šanci opäť M. Pitoňák, strela mu však tentokrát nevyšla. Hrozbou pre obranu domácich bol Milko, jeho strelu však domáci brankár vyrazil na roh. Po ňom bola opäť nebezpečná situácia, zakončenie hostí nebolo ale presné. Potom prišlo zbytočné vylúčenie hráča hostí, hostia tak museli preskupiť rady. Do obrany sa stiahol Valko. Na hre mužstiev nebolo vidieť, že hostia majú o jedného hráča menej. Hostia si sľubný náskok do konca polčasu ustrážili. Domáci mali najväčšiu príležitosť na skórovanie, keď brankár hostí zle rozohral malú domov, našťastie to domáci nevyužili. Ďalšou bol priamy kop Strelku, ktorý tesne minul ľavú žrď, hoci nečakal, kým si brankár postaví múr. Po polčase musel tréner hostí urobiť jedno vynútené striedanie, keď Müllera nahradil Čipka.
Zo začiatku druhého polčasu bola hra mužstiev vyrovnaná s minimom šancí. Hostia kontrolovali vývoj zápasu vďaka dobrému výkonu stredovej dvojice Gáll-Cangár. Prišla však nečakaná situácia, po údajnom faule hostí v šestnástke hostí mali domáci výhodu pokutového kopu. Po dorážke znížili na 1:3. V ďalšom priebehu stoja za zmienenie niektoré brejky hostí, gólovo sa však už nedokázali presadiť. Domáci zamestnávali hosťujúceho brankára strelami len do stredu brány, a tak sa stav zápasu nemenil. Na druhej strane mali hostia šťastie po strele Milka, ktorá letela tesne nad ľavý vinkel. Na druhej strane ho napodobnil Strelka st., ktorý trafil zo strednej vzdialenosti do brvna. Po faule hostí v strede poľa mali domáci k dispozícii nepriamy kop z podobného miesta, z akého dostali prvý gól. Domáci po centri znížili na rozdiel gólu 2:3, podľa niektorých hráčov hostí boli hráči domácich v ofsajde. Po tomto góle videli diváci nervózny zápas, rozhodca udelil žlté karty na obidvoch stranách. V hektickom závere si hostia vďaka zodpovednému výkonu každého hráča vedenie udržali.
Pred 30 divákmi rozhodoval Ján Molnár, asistoval mu Štefan Lucza.
Priebežné poradie strelcov Nižnej Slanej:
3 góly: Matúš Pitoňák
2 góly: Peter Milko
1 gól: Tomáš Pitoňák, Martin Hajči, Peter Slovák, Juraj Cangár, Dušan Valko.
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky 6. kola II. triedy:
Pača - Štínik B 3:3, Ml. Brzotín - Jovice 2:2, Dedinky - Čoltovo 8:0, Rakovnica - Rožňava B 3:1, Plešivec - Kečovo 3:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 6. KOLE:
{jcomments on}
































Honce –Nižná Slaná 2:3 (0:3). Góly hostí: Matúš Pitoňák 2, Peter Milko. V 7. kole II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej na pôdu určitým spôsobom nováčika z Honiec (Rož. Bystré sa najprv spojilo s Honcami, neskôr sa Honce prihlásili do II. triedy). Niektorí hráči hostí sa do zostavy vrátili, iní zasa vypadli zo študijných dôvodov. Veľkou obavou bola hlavne absencia Slováka v strede zálohy, ktorého nahradili Gáll v defenzívnej činnosti a Cangár v ofenzívnej činnosti. V zápase dostal v druhom polčase príležitosť po viac ako roku a pol Tomáš Čipka, keď sa nešťastne zranil v Gemerskej Polome na viacúčelovom ihrisku.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.