V súboji nováčikov I. triedy lepšie obstáli hostia z Bystrého a jeho najlepší strelec vlaňajšej II. triedy Doporučený
Napísal(a) Miloš Leng
Bohúňovo – Rožňavské Bystré 2:4 ( 1:2 ). V súboji dvoch nováčikov v prvej triede sa viac darilo hosťujúcim hráčom z Rožňavského Bystrého. V ich drese nastúpili aj posily z Honiec. Aj keď prvé minúty patrili domácim, Bystrania sa postupne dostávali viac do hry a začali domácej obrane znepríjemňovať zápas. Hlavne mimoriadne aktívny Janko Urban robil domácim problémy a jeho hlavička v 10. minúte skončila na tyčke domácej brány. V 12. min. si Urban dobre nabehol na Lengov center z pravej strany a otvoril skóre zápasu. 0:1. V 18.min. Čapó tvrdou strelou z hranice 16-ky zvýšil na 0:2 pre hostí. Obidve mužstvá hrali útočný futbal, ktorý sa musel divákom páčiť.
Ďalšie dobré príležitosti prepásli Jaro Gallo, Čapó a Leng. Záver prvého polčasu patril domácim, ktorým sa podarilo po rohovom kope znížiť na 1:2. Druhý polčas začali aktívnejší Bystrania a po presnej Urbanovej prihrávke v 51. min. Čapó asi z 10 metrov prestrelil domáceho brankára a zvýšil pre Bystré na 1:3. O šesť minút neskôr Urban opäť hlavou po rohovom kope pridal štvrtý gól hostí. 1:4. V 69. min. po zaváhaní obrany Bystrého domáci znížili na konečných 2:4.
Bystrania mali ešte sériu nepremenených hlavičkových šancí, no skóre sa už nezmenilo. Pred asi 130 divákmi rozhodoval Bakoš, asistenti: Farkaš, Petro. Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Ján Gallo, Valent, Hajdu, Kuchta, Rusnyák, Jaro Gallo, Leng, Čapó, Minčík, Urban. Striedali: Dorkin, Krága, Tomko.
Text: Miloš Leng
Foto: Ján Molnár
Neoficiálna tabuľka I. triedy po 1. kole
1. Drnava 1 1 0 0 5:0 3
2. Rudná 1 1 0 0 4:1 3
3. Rožň. Bystré 1 1 0 0 4:2 3
4. Hrhov 1 1 0 0 1:0 3
5.-6. Brzotín 1 1 0 0 2:1 3
5.6. Betliar 1 1 0 0 2:1 3
7.-8. Jablonov 1 0 0 1 1:2 0
7.-8. Krh. D. Lúka 1 0 0 1 1:2 0
9. Vyšná Slaná 1 0 0 1 0:1 0
10. Bohúňovo 1 0 0 1 2:4 0
11. Slavošovce 1 0 0 1 1:4 0
12. Vlachovo 1 0 0 1 0:5 0
Dlhá Ves 0 0 0 0 : 0
ĎALŠIE ZÁPASY I.TRIEDY:
2. kolo 14.8.11 17:00 hod.
Rožňavské Bystré - Hrhov
Jablonov n/T - Vyšná Slaná
Krh. Dlhá Lúka - Betliar
Vlachovo - Brzotín
Rudná - Drnava
Slavošovce - majú voľno
Bohúňovo - Dlhá Ves.
{gallery}futbal/2012/1kolo{/gallery}
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.152138848199367.39360.100002097578508&l=2e112fac6f&type=1 Fotografie p. Ambrusa z Facebooku
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.