V druhom polčase sa hralo väčšinou na polovici súpera. Domácim sa však lepšie darilo premieňať príležitosti. Po chybe brankára hostí zvýšil vedenie P. Slovák. 3:0. Streleckú smolu prelomil Juraj Junger, keď sa ocitol sám pred hosťujúcim brankárom a strelou k ľavej žrdi zvýšil vedenie domácich na 4:0. Domáci pokračovali v tlaku a ku slovu sa dostali aj hostia. Po faule domácich pred šestnástkou nasledoval nepriamy kop. Po centri však hlavička hosťujúceho hráča išla vedľa brány. Po ďalšom brejku v snahe odcentrovať loptu z rohu šestnástky takmer ohrozil bránu domácich útočník hostí. Po päťke domáci rozvinuli ďalšiu akciu, v súboji s Karasom sa zranil hosťujúci hráč. V hre už pokračovať nemohol a tak rozhodca Šalamon ukončil zápas.
Zostava Nižnej Slanej: Š.Tomášik - V. Hlaváč, D. Hajči, M. Prónai - Juraj Junger, P. Slovák, V. Karas (C) - M. Petergáč. Tréner: Milan Petergáč.
Štefan Tomášik
V Drnave sa zrodilo najvyššie víťazstvo v tomto futbalovom ročníku
Drnava - Gemerská Poloma „B“ 13:0 (4:0). Góly: Robert Orbán 4, Florián Emödi 3, Miro Mázik 3, Igor Slávkay, Karol Polyák, Peter Ičo.
V Drnave sa v nedeľu konal majstrovský zápas medzi lídrom a posledným v tabuľke, v ktorom sa predvídalo veľké víťazstvo domácich. Predzápasové tvrdenia sa naplnili, aj keď v prvom polčase to tak ešte nevyzeralo. V druhej 45. minútovke sa domáci dočkali dvojciferného víťazstva. Štyrmi gólmi sa blysol Robert Orbán, hatt-rick zaznamenali Miro Mázik s Flóriánom Emödim. Zápas rozhodoval Viszlai, návštevníkov bolo okolo 80.
Ako som už v úvode spomenul, v prvom polčase sme neboli svedkami kanonády. Veľa sa bojovalo pred šestnástkou hostí. Domácim dlho chýbal moment prekvapenia, no po štvrťhodine hry Igor Slávkay otvoril skóre peknou strelou do vinkla. Druhým, ktorý zaťažil konto Polomčanov, bol Robert Orbán, ktorý zároveň celý zápas naháňal strach hosťujúcej obrane. Miro Mázik, jeden z ťahúňov Drnavy, sa dočkal po polhodine hry, keď sa uvoľnil pred veľkým vápnom a zo zakončením už problémy nemal. Bodku za prvým polčasom dal so svojím druhým gólom Orbán. Už v prvom polčase mohol byť väčší počet gólov na strane domácich,no Emödi, Mázik,Orbán a Petro zahadzovali šance ako na bežiacom páse. Kuriozitou prvého polčasu bolo, že hostia využili všetky striedania už v prvej 45 minútovke. Na prestávku odchádzali mužstvá za stavu 4:0.
Do druhého polčasu Drnava nastúpila už aj s Csabim Garajom, ktorý striedal Jozefa Görgeiho. Drnave sa začalo viac dariť kombinačne a Emödi si zaspomínal na včerajšie gólové nahrávky, keď pri piatom a šiestom góle asistoval. Prvý z nich strelil Miro Mázik a druhý Robert Orbán, ktorý tak zavŕšil svoj hatt-rick. V druhom polčase sa už dočkal aj Florián Emödi, jediný z dorastencov v tíme dospelých. Na 7:0 zvyšoval po rohovom kope Mázika, a ten istý hráč mu pripravil parketu aj pri ôsmom góle. Po hodine hry sa dočkal aj partner Mira Mázika v zálohe, Peter Ičo, ktorý zakrútil priamy kop do šibenice.9-0. Emödi bol strelcom jubilejného desiateho gólu v polomskej sieti,čo znamenal aj preňho hatt-rick. Tentoraz mu nenahrával Mázik, ale Petro. Na posledné minúty na miesto Emödiho tréner Maliňák poslal veterána Karola Polyáka, ktorý sa dočkal aj gólu, no ešte pred ním skóroval štvrtýkrát Orbán. Za dnešným exhibičným stretnutím zo strany Drnavy dal bodku svojim tretím gólom Miro Mázik.13-0!!!
Zostava Drnavy: 21 - Jozef Kömlei – 4 - Peter Búlik (C), 14 – Róbert Kovács, 13 - Norbert Bukovič, 15 - Jozef Görgei – 16 - Miro Mázik, 5 – Peter Ičo, 12 - Gabriel Petro, 9 - Igor Slávkay, 10 - Florián Emödi, 11 - Robert Orbán. Striedali: 8 - Csaba Garaj, 7 - Karol Polyák.
HCKošice_19
OSTATNÉ VÝSLEDKY 12. kola: Dedinky - Jovice 5:0, Slavošovce - Kečovo 3:0 kont. - hostia neprišli, Bohúňovo - Ml. Brzotín 4:0, Čoltovo - Hrhov 2:1. Pača a Rožň. Bystré - mali voľo.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE
|
1. |
Drnava |
10 |
10 |
0 |
0 |
63:9 |
30 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
10 |
7 |
1 |
2 |
34:16 |
22 |
|
3. |
Bohúňovo |
10 |
6 |
3 |
1 |
30:12 |
21 |
|
4. |
Pača |
11 |
6 |
0 |
5 |
30:21 |
18 |
|
5. |
Nižná Slaná |
11 |
6 |
0 |
5 |
33:33 |
18 |
|
6. |
Čoltovo |
10 |
5 |
1 |
4 |
30:25 |
16 |
|
7. |
Dedinky |
10 |
5 |
1 |
4 |
23:32 |
16 |
|
8. |
Slavošovce |
8 |
5 |
0 |
3 |
24:17 |
15 |
|
9. |
Hrhov |
10 |
5 |
0 |
5 |
30:26 |
15 |
|
10. |
Jovice |
11 |
3 |
2 |
6 |
25:49 |
11 |
|
11. |
Kečovo |
10 |
2 |
3 |
5 |
23:26 |
9 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
10 |
3 |
0 |
7 |
24:33 |
9 |
|
13. |
Kovstav |
11 |
2 |
0 |
9 |
14:35 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
10 |
1 |
0 |
9 |
9:57 |
3 |
ĎALŠIE KOLO II. TRIEDY:
13. kolo - 17.10.2010 - 14.00 hod.: Ml. Brzotín a Jovice - voľno, Gem. Poloma B - Bohúňovo, Kečovo - Drnava, Hrhov - Slavošovce, Rožň. Bystré - Čoltovo, Kovstav - Dedinky, Pača - Nižná Slaná.
VÝSLEDKY I. TRIEDY 10. KOLO:
Dlhá Ves - Honce 7:0 (1:0), góly: Zsóri 3, Blatník, P. Ferdinand, Flander, Novák ml., ŽK: Orel - Samko, Mil.Gallo 2, ČK: Mil. Gallo (Honce), R: J. Chomjak, DZ: Bobrík, D: 80. Gem. Poloma - Krh. Dlhá Lúka 2:0 (1:0), góly: Gunár 2, ŽK: Šimon - 0, R: Uhrin, DZ Vysoký, D: 100. Plešivec - Lipovník 1:2 (0:1), góly: Kubík - Németh, Vávra, ŽK: bez, R: Gyenes, DZ: ?, D: 150. Dobšiná - Jablonov n/T 2:1 (1:1), góly: Gotthardt 2 - Miliczký, ŽK: Rupp, Poliak - Zajdó, Nagy, ČK: Viszlay (Jablonov n/T), R: A. Farkaš, DZ: Kerekeš, D: 100. Rudná - Betliar 3:1 (1:0), góly: Domik, Strelka ml. (
TABUĽKA I. TRIEDY PO 10. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
10 |
8 |
1 |
1 |
35:8 |
25 |
|
2. |
Lipovník |
10 |
7 |
1 |
2 |
26:11 |
22 |
|
3. |
Rudná |
10 |
6 |
2 |
2 |
38:13 |
20 |
|
4. |
Kružná |
10 |
6 |
1 |
3 |
29:13 |
19 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
10 |
5 |
2 |
3 |
25:16 |
17 |
|
6. |
Gem. Poloma |
10 |
5 |
2 |
3 |
16:18 |
17 |
|
7. |
Jablonov n/T |
10 |
4 |
2 |
4 |
21:21 |
14 |
|
8. |
Dlhá Ves |
10 |
4 |
1 |
5 |
22:21 |
13 |
|
9. |
Brzotín |
10 |
3 |
2 |
5 |
14:21 |
11 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
10 |
2 |
4 |
4 |
17:27 |
10 |
|
10. |
Plešivec |
10 |
3 |
1 |
6 |
12:32 |
10 |
|
12. |
Betliar |
10 |
2 |
3 |
5 |
12:23 |
9 |
|
13. |
Honce |
10 |
2 |
0 |
8 |
11:31 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
10 |
2 |
0 |
8 |
12:33 |
6 |
ĎALŠIE ZÁPASY I. TRIEDY:
11. kolo – 17.10.2010 o 14.00 hod.: Kružná - Dlhá Ves, Vyšná Slaná – Brzotín, Betliar – Vlachovo, Jablonov n/T – Rudná, Lipovník – Dobšiná, Krh. Dlhá Lúka – Plešivec, Honce – Gemerská Poloma.
{jcomments on}

































Nižná Slaná – Kovstav Rožňava 4:0 (2:0) Góly: M. Prónai, V. Hlaváč, P. Slovák, Juraj Junger. V dvanástom kole II. triedy OM privítali futbalisti Nižnej Slanej súpera z Kovstavu Rožňava. Po dvoch prehrách si domáci už ďalšiu stratu bodov dovoliť nemohli. Chýbalo však viacero hráčov z rôznych dôvodov, našťastie aj súper nenastúpil v plnej sile. Preto musel nastúpiť po dlhšom čase tréner Petergáč.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-