Dňa 30. 12. 2012 v telocvični ZŠ v Dobšinej sa uskutočnil futbalový turnaj. Na turnaji štartovalo 8 mužstiev, hralo sa v dvoch skupinách, v ktorých sa hralo systémom každý s každý s každým. Po nich nasledovala vyraďovacia fáza. V nej sa zrodilo toto poradie mužstiev: 1. PF 2013, 2. Kečovo, 3. Joky team, 4. Slza (Dedinky). Výsledky - o 3. miesto: Joky team – Slza 5:2. Finále: PF 2013 – Kečovo 3:0.Prvý zápas
Dva vlastné a dva lacné góly výrazne naštrbili úvod zápasu a ďalší priebeh zápasu. Hra mužstva nemala ani hlavu ani pätu, dokázalo si vypracovať asi iba jednu vážnejšiu šancu. V ďalšom priebehu hralo a pôsobilo odovzdane, hráči z poľa sa nevedeli s loptou dostať na polovicu súpera, nie to ešte ohroziť brankára druhého mužstva. Tretí gól inkasovalo z penalty, keď brankár porušil pravidlá. Niektorí hráči mužstva hrali tvrde, ale férove. V druhom polčase podalo lepší o niečo výkon, keď hlavne inkasovalo menej gólov.
Druhý zápas
Mužstvo Dediniek začalo náporom, brankár White Man mužstvo podržal. Obrancovia však vyrazené lopty nedokázali odvrátiť. Tlak sa stupňoval, prvý gól bol znova vlastný. Ďalší gól inkasovalo po samostatnom úniku. Do brány išiel druhý brankár, inkasoval oveľa horšie góly. Do druhého polčasu mužstvo nastúpilo v novej zostave. Dedinky ovládli hru a útočili so všetkými hráčmi. Bolo len otázkou času, kedy pridajú ďalšie góly. Po strele, keď brankárovi clonil obranca pridali ďalší gól. Mužstvo White Man sa snažilo hru ukľudniť, ale mladí neskúsení hráči nedokázali loptu podržať. Naopak Dedinky pokračovali v nátlakovej hre a pri jednom z gólov doslova „rozobrali“ všetkých hráčov teamu White Main. Ďalší gól pridali, po viacerých šanciach, ktoré nepremenili. Po prečíslení skórovali hráč Dediniek do prázdnej bránky. Team White Man striedal hráčov v poli, zmeny sa veľmi neprejavili. Posledný gól padol keď piati hráči Dediniek vyšachovali hráčov teamu White Man.
Tretí zápas
Po štyroch inkasovaných a niektorých aj lacných góloch sa predstava o prípadnej výhre tohto celku rozsypala.
Komentár k zápasu Black Man – Dedinky
V tomto zápase mali Dedinky spočiatku problémy s prekonaním brankára. Hra druhého celku bola bez disciplíny a gól inkasovali aj penalty. Po prestriedaní sa hra mužstva Dediniek zlepšila. Mladší hráči zlomili odpor súpera dvoma gólmi. Dokonca súper hral v oslabení o troch hráčov (t.j. iba jeden hráč v poli). V ďalšom priebehu mali cigáni k dispozícii jednu penaltu, a ohrozili súperovho brankára asi trikrát. Vyskytla sa aj situácia, keď hra musela prerušená, hráč Dediniek ležal na zemi. Následnú šarvátku musel riešiť rozhodca zápasu a diváci, ktorí boli blízko. V závere sa zápas dohrával bez tvrdších zákrokov.
Komentár zápasu Black Man – Dobšiná
V tomto zápase nebolo núdza o viaceré zaujímavé momenty počas zápas. Dobšiná síce strelila prvý gól, keď od úvodu zápasu mala prevahu. Neskôr nečakane Lindák inkasoval gól zblízka od Mariána Bubenčíka. O pár minút sa však po kombinačnej akcie po ľavej strane dostala Dobšiná do vedenia. Vyskytli sa aj šarvátky počas zápasu. Dobšiná pridala ďalšie góly, či už po penalte, ale aj inými spôsobmi.
Niektoré výsledky:
Joky Team – Ultras 4:0
Black Man – White Man 7:0
Diabli – Kečovo 0:0
PF 2013 – Slza 3:0.
Text a foto: Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.