pomerne zaujímavú jeseň. Nebyť dvoch zaváhaní s mužstvami nižšej kategórie, mohli zimovať oveľa vyššie, ako je spodná časť tabuľky. Gemerská Hôrka i napriek svojej číselnej prevahe od 55. minúty s hráčmi Kokšov-Bakše v poslednom piatoligovom zápase vyhrala doma iba tesne 1:0. K lepšiemu výsledku neprispel ani druhý z Bednárovcov Dávid, ktorý po vylúčení súperovho hráča nepremenil pokutový kop. Najvyššia účasť divákov na zápase v Gemeri (150) musela tak o výsledok tŕpnuť až do posledného hvizdu rozhodcu.
V ý s l e d k o v ý s e r v i s :
DOSPELÍ
IV. LIGA - 16. kolo: Rožňava - Kráľ. Chlmec 3:0 (1:0), G: Mészner 2, Milata, ŽK: 0 - T. Helmeci, Molnar, Galamboš, R: Leferovič - Hudák, Somoši, DS: Koščák, D: 100.
V. LIGA - 14. kolo: Gemerská Hôrka - Kokšov-Bakša 1:0 (1:0), G: A. Bodnár, ŽK: R. Szkokan, Zs. Ištók - M. Svat, M. Stoľar, V. Leško, 2ŽK: M. Svat, R: Mačák - Jančár, Šuba, DS: Čan, D: 150. (D. Bodnár nepremenil 11m).
II. TRIEDA - Dohrávka 8. kola: Krh. Dlhá Lúka - Čoltovo 11:4, ŽK: bez kariet, R: J. Molnár, DP: Hadar, D: 30. Hralo sa na ihrisku v Joviciach.
DORAST
III. LIGA - 14. kolo: Košice-Krásna - Hrhov 7:1 (4:0), G: T. Timko 5, D. Ondrej, V. Vavrák - D. Danko, ŽK: M. Bakši - Herczeg, R: Hrebenár, D: 20. Geča - Krh. Podhradie 0:1 (0:0), G: L. László (vl.) , ŽK: , R: Novák, D: 50. Čaňa - Drnava 10:0 (4:0), G: Peťovský, L. Grega a E. Szemán po 2, Pancurák, M. Juhász, R. Kolesár, J. Sipko, ŽK: bez kariet, R: Litványi, D: 50.
ŽIACI
II. LIGA - starší: Rožňava - Buzica 6:0 (2:0), G: Harabin 5, M. Kelemen, ŽK: 0 - Hoďa, R: P. Béreš, D: 40. DOVAJ - Stará Ľubovňa 0:7 (0:2), G: Arendáč a Šuga po 2, Šťastný, Barlík, Štucka, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos, D: 33. mladší: Rožňava - Buzica 2:0 (1:0), G: Vápeník, J. Dávid, ŽK: bez kariet, R: P. Béreš, D: 50. DOVAJ - Stará Ľubovňa 3:2 (2:1), G: Domik 3 - Horanský 2, ŽK: bez kariet, R: P. Gonos,. D: 70.
MG-OD

































Okresné futbalové súťaže na hornom Gemeri začali "zazimovávať" a tento víkend mali poniektoré mužstvá iba dohrávky, ktoré im zostali z neodohraných zápasov v predchádzajúcich kolách. V Joviciach videla v sobotu hŕstka divákov na zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B - Čoltovo až pätnásť gólov, do počtu ktorých prispeli najmä hráči Dlhej Lúky. Ale hostia s desiatkou hráčov im k tomu veľmi pomohli. V tomto stretnutí sme zaregistrovali aj najvyšší počet gólov, ktoré padli v zápasoch, v ktorých sa predstavili mužstvá horného Gemera. V ostatných súťažiach desať si "nakúpili" dorastenci Hrhova v ligovom zápase s rovesníkmi hostiaceho mužstva Košice - Krásna. Sedmičku gólov si priviezli drnavskí dorastenci z Čane a jedine Krásnohorčania sa vrátili z ihriska súpera v Geči so ziskom troch bodov. Za ne môžu ďakovať však domácemu hráčovi, ktorý sa preukázal ako žičlivý vlastenec. Slušný výsledok dosiahli v poslednom štvrtoligovom zápase jesene seniori Rožňavy s hráčmi Kráľovského Chlmca 3:0 a uzavreli tak svoju
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-