Ako prebieha príprava na jarnú časť?
Tréningy začali až v polovici marca. Prípravné zápasy sme odohrali zatiaľ iba proti Drnave (na UT v Moldave sme vyhrali 1:0) a dorastu Rožňavy (remíza 3:3, v Rožňave na vedľajšom ihrisku). Naposledy hralo prípravný zápas v Honciach, v ktorom zvíťazilo 2:5. Generálku má mužstvo odohrať v nedeľu vo Vlachove.
Došlo k zmenám v kádri ?
Prišli: Ivan Lörinc a Ladislav Lörinc (z Rakovnice), hosťovanie Martina Ďuričeka sa zmenilo na prestup, odišli: Tomáš Handlovič (do Koš. Oľšian), Ján Fazekaš (návrat do Krh. Podhradia z hosťovania), Vladislav Vávra (prestup do Gem. Hôrky), Lukáš Fabian (prestup do Rudnej), na jar prisľúbil návrat Zsolt Barkasz . Došlo aj k zmenám vo výbore, keďže som sa rozhodol pôsobiť ako rozhodca. Moju funkciu ISSF manažéra prebrala Martina Beerová.
Ako hodnotíte jesennú časť?
Súťaž sme začali nie najideálnejšie, nakoľko z úvodných siedmych kôl sme vyťažili len 2 body za domácu remízu s Jablonovom a remízu vonku s Rudnou. Zlom nastal v domácom zápase s Dlhou Vsou, kde sa nám podarilo konečne zvíťaziť. V ďalších kolách sme už predvádzali futbal, ktorý sme chceli hrať už od úvodu sezóny. Zlepšené výkony stačili priebežne na 8. miesto, pričom cieľom mužstva je toto umiestnenie v jarnej časti vylepšiť.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo slabý výkon a v ktorých dobrý?
Medzi najlepšie výkony mužstva patrilo naše vystúpenie v Rudnej, doma s Drnavou a Vyšnou Slanou. Naopak sklamali sme vo Vyšnej Slanej, doma proti Vlachovu, Krh. Dlhej Lúke a v prvom polčase v Hrhove sme hrali veľmi slabo. Zaujímavosťou jesennej časti bol zápas s Bohúňovom, v ktorom sme predviedli nevídaný obrat.
Letná príprava
Betliar - Nižná Slaná 1:1
Betliar - Bývalí spoluhráči M. Šlosára 2:2
Rakovnica - Betliar 1:1
Slavošovce - Betliar 5:3
Nižná Slaná - Betliar 1:3
Výsledky v jesennej časti
| OFK Vyšná Slaná - TJ Tatran Betliar | 4:0 | |
| TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Tatran Betliar | 1:0 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - ŠK Jablonov nad Turňou | 2:2 (2:2) | |
| TJ Sokol Gemtex Rudná Rudná - TJ Tatran Betliar | 2:2 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - TJ FO Vlachovo | 1:2 (0:1) | |
| TJ Tatran Betliar - TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka | 1:5 (1:3) | |
| TJ Baník Nižná Slaná - Tatran Betliar | 1:2 (1:0) | |
| TJ Tatran Betliar - FK Baník Drnava | 1:0 (1:0) | |
| FK Hrhov - TJ Tatran Betliar | 3:2 (2:0) | |
| TJ Tatran Betliar - FK Sokol Bohúňovo | 4:3 (0:2) | |
| TJ Tatran Betliar - OFK Vyšná Slaná | 4:1 (1:0) |

Súpiska Betliara v jesennej časti: Ľ. Šofranko, L. Fabian – M. Arvay, Ľ. Arvay, R. Fabian, L. Fafrák, M. Ďuriček, T. Handlovič, M. Oravec, S. Cirbus, Ka. Ivanko, Ke. Ivanko, Ľ. Zatroch, P. Boroš, D. Poťmák, L. Poťmák, M. Jerga, J. Fazekaš.
Tréner: Ondrej Fabian
Predseda klubu: Gejza Čižmár, tajomník: Ladislav Kováč
Vedúci mužstva: Bohuš Poťmák, ISSF manažér a správca web stránky: Mgr. Ivan Tököly
Pripravil Bc. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-