V poradí piata sezóna (2015/2016) bola pre ňu najúspešnejšia, obsadila siedmu priečku. Mužstvo sa posilnilo o bratov Rochlovcov, Lomparta, a po odstúpení Dediniek z I. triedy aj o Revaya, Putnockého a Majerčáka. O účinkovaní Dobšinej sa dozvedáme prostredníctvom spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika.
Tréner Július Strelka výsledky klubu hodnotí takto: Pred jarnou časťou do kádra pribudli Jakub Rochl, Peter Revay, Miroslav Majerčák, vrátil sa brankár Pavol Breuer, z dorastu Michal Langer a Lukáš Greško a po zranení Tomáš Turzák. Príprava prebiehala už tradične 2 krát do týždňa v telocvični a raz vonku, plus pripravené zápasy. Vcelku sa hralo dobre, až na zápas v Čečejovciach, kde sme hrali katastrofálne a už tradične máme problém s premieňaním šancí, lebo ináč by sme v tabuľke boli vyššie. Z hráčov by som vyzdvihol Adama Galla a za prístup v tréningu Jerguša Barnáka, Jána Rochla a Matúša Martinka. Umiestnenie je dobré, som spokojný, aj keď mužstvo má ešte naviac, sú tam ešte rezervy.
Hráč Jerguš Barnák tomu dodal: Sezóna bola výborná, najlepšia akú sme kedy mali pre Dobšinú a teraz sme tam čisto mladí chlapi, sme všetci kamaráti, máme sa radi a zabojujeme jeden za druhého a nepovieme na seba jedno zlé slovo. Tréner trénuje výborne - skvelé a kondičné tréningy.
Pripomeňme si výsledky, ktoré MFK Dobšiná dosiahla v jarnej časti súťaže:
Dobšiná – Koš. N. Ves 4:2 Putnocký, Husár, Ján Rochl 2
Turňa – Dobšiná 0:0
Krh. Podhradie – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Poproč 1:0 Husár
Ťahanovce – Dobšiná 3:0
Dobšiná – Malá Ida 2:1 Gotthardt, Husár
Kokšov – Bakša – Dobšiná 4:3 Husár, Putnocký 2
Dobšiná – G. Hôrka 2:0 Husár, Ján Rochl
Sokoľany – Dobšiná 2:1 Július Strelka
Dobšiná – Perín 4:3 Husár, Gotthardt, Martinko, Ján Rochl
Čečejovce – Dobšiná 6:1 Husár
Dobšiná – Veľká Ida 2:2 Barnák, vlastný
Strelci v jarnej časti
7 gólov: Husár
3 góly: Ján Rochl, Putnocký
2 góly: Gotthardt
1 gól: Barnák, Martinko, Július Strelka
Zaujímavosti: V Turni n. / B. mala Dobšiná 7 hráčov na lavičke náhradníkov.
Káder Dobšinej v jarnej časti: Štefan Potočný, Pavol Breuer – Peter Husár, Jerguš Barnák, Róbert Gotthardt, Martin Strelka, Július Strelka, Matúš Martinko, Marcel Putnocký, Ján Rochl, Adam Gallo, Peter Fabian, Filip Fabian, Michal Langer, Lukáš Greško, Tomáš Turzák, Miroslav Majerčák, Patrik Hutník, Jaroslav Hutník, Peter Revay, Matej Dudra, Jakub Rochl.
Príchody pred jarnou časťou: Jakub Rochl (z Gem. Polomy), Peter Revay, Miroslav Majerčák (obaja z Dediniek), Pavol Breuer (návrat po dlhšej dobe), Michal Langer, Lukáš Greško (obaja z dorastu), Tomáš Turzák (návrat po zranení).
Odchody pred jarnou časťou: Matej Lompart (ukončenie hosťovania)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto: Štefan Surovský (Zo zápasu v Turni n. / B.)
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-