Revúčka – účastník 1. triedy ObFZ Rimavská Sobota. Pripravené bolo aj občerstvenie a tombola. Diváci mali možnosť vidieť mladých hráčov (MFK Dobšiná), ale aj starších skúsených hráčov (domáci – Lindák, Barnák, Dobšiná – J. Strelka, Smrek, Revúčka – Čatlóš, Vlachovo - Ogurčák). Zaujímavosťou bolo, že za Vlachovo nastúpili aj hráči Betliara Ďuriček, Arvay, Ivanko a Cirbus.
1. zápas Vyšná Slaná - Vlachovo 3:3, na penalty 4:3. Rozhodoval: Lukáš Gyenes
Domáci mali prevahu a dostali sa do dvojgólového vedenia. Potom sa hralo medzi oboma šestnástkami. Lindák vyrazil strelu hráča súpera. Barnák mal prienik po ľavej strane. Prienik súpera zastavil A. Rogos. Lindák kryl center Brondoša z pravej strany. Vlachovo malo útočnú akciu po pravej strane. Následne malo v závere polčasu prevahu: zahrávalo 2 priame kopy (jeden zahrával Marciš), ktoré zneškodnil Lindák. Po rohu bol odpískaný polčas.
V úvode druhého polčasu bola hra vyrovnaná. Nový brankár domácich Balúch kryl center Marciša. Vlachovo znížilo po akcii Marciša po pravej strane. Domáci na to odpovedali akciou zakončenou nepresnou strelou Zabrela a prienikom M. Galla. Vlachovo však bolo v zakončení efektívnejšie a Marciš po strele z priameho kopu vyrovnal, 2:2. Domáci útočili, P. Rogosov center však Pitoňák kryl. Ďalšiu možnosť mal Barnák, ale jeho strela bola nepresná. Zabrel mal prienik po pravej strane. Následne domáci získali v strede poľa prevahu. V poslednej chvíli obranca Vlachova zblokoval gólovú strelu. Po rohu domácich opäť obranca Vlachova vykopával loptu z bránkovej čiary. Po faule Ivana Galla nasledoval priamy kop. Strela Filipa Galla bola nepresná. Z ojedinelej akcie sa však Vlachovo dostalo do vedenia. Ivan Gallo v 63. minúte strelou k žrdi dostal Vlachovo do vedenia 2:3. Neskôr bol odpískaný nepriamy kop za zdržiavanie hry brankára Pitoňáka. Barnákovo zakončenie bolo nepresné. Vyšná Slaná mala akciu na pravej strane, nasledoval roh. K odrazenej lopte sa dostal Barnák a v 66. minúte vyrovnal 3:3. Pitoňák neskôr vyrážal strelu domáceho hráča. Po útoku domácich vľavo bol zahrávaný priamy kop P. Rogosom, Pitoňák jeho strelu kryl. Vlachovo malo iba akciu Marciša vpravo. Zápas skončil remízou a nasledovali penalty. Prví začali domáci, brankár domácich Lindák nepremenil. V ďalších sa už domáci nemýlili, pričom Lindák kryl dve strely a preto penalty skončili 4:3.
2. zápas Dobšiná – Revúčka 3:0. Rozhodoval Patrik Gonos
V hre oboch celkov boli nepresnosti a hrali aj opatrne. Prvú streleckú možnosť mala Dobšiná. Následne Revúčka odpovedala protiútokom. Brankár Dobšinej Breuer boxoval roh Revúčky. Na druhej strane bol prienik Martinka zastavený a nasledoval roh. Revúčka mala prevahu, ale do brejku sa dostala Dobšiná, ktorá ho však úspešne nezakončila. Ďalšiu šanca mala Revúčka po samostatnom nájazde, ktorý nepremenila. Dobšiná zahrávala roh sprava, Smrekova hlavička išla však nad súperovu bránku. Neskôr išlo opäť Smrekovo zakončenie nad bránku súpera. Obranca Revay mal prienik po ľavej strane. Po Smrekovom prieniku nasledoval roh, ktorý boxoval brankár Revúčky. Po chybe brankára Revúčky sa Dobšiná dostala vedenia 1:0, 20. minúta. Revúčka mala nepresnú strelu zo 14. metrov. Za Dobšinú bol aktívny Martinko, ktorý ohrozil súperovho brankára dvakrát. Revúčka zahrávala roh sprava. V závere polčasu mala Revúčka brejk po strate lopty Júliusa Strelku.
Druhý polčas začala Dobšiná náporom. Po prihrávke A. Galla Smrek z nájazdu prekonal brankára Revúčky, 2:0. Ďalší nájazd Ivana Smreka brankár Revúčky zneškodnil. Nový brankár Dobšinej Potočný vyrazil strelu Adriána Čatlóša. Na druhej strane musel brankár Revúčky zasahovať po strele hráča Dobšinej. Po faule pravého obrancu Revúčky na hráča Dobšinej nasledovala penalta, ktorú Dobšiná premenila, 3:0. Revúčka začala útočiť. Potočný vyrazil dve strely súpera. Po faule na ľavého útočníka Revúčky nasledovala penalta. Strela hráča Revúčky bola nepresná. Dobšiná sa dostala do brejku – A. Gallo avšak jeho finálnu prihrávku odkopol obranca. Nájazd A. Galla zneškodnil brankár Revúčky. Skóre mohol zvýšiť aj Smrek, ale jeho nájazd zneškodnil brankár súpera. Strelu z diaľky Potočný kryl.
Ďalšiu strelu z ľavej strany opäť vyrazil. Dobšiná odpovedala po dvoch akciách. Strela A. Galla bola nepresná a rovnako nebol premenený aj samostatný nájazd. Fatálnu chybu J. Hutníka v obrane Revúčka nepotrestala. V závere mala šancu Dobšiná po brejku, ale zakončenie bolo nepresné.
Zápas o 3. miesto Vlachovo – Revúčka 1:2. Rozhodoval: Lukáš Gyenes
Základná zostava Vlachova v tomto zápase: Pitoňák – Gallo, Ogurčák, Hricko, Brondoš – Valko, Ďuriček, Arvay, Ivanko – Rupp, Marián Marciš.
Hra bola v úvode zápasu vyrovnaná, Hrickovu strelu brankár kryl, brejk Revúčky bol zastavený faulom. Ivanko nepremenil brejk, pre zranenie odstúpil z hry. Nahradil ho Cirbus. Pitoňák musel riešiť situáciu včasným vybehnutím. Revúčka zahrávala roh sprava, Brondoš mal brejk vpravo. Vlachovo získalo prevahu v strede poľa. Po centri Ďuričeka nasledoval roh. Hlavičku hráča Vlachova kryl brankár. Na druhej strane Revúčka zahrávala roh sprava. Ďalšiu šancu Revúčky zmaril Marciš. Po rohu bola hlavička hráča Revúčky nepresná. Obranca Gallo mal prienik po ľavej strane. Prišla fáza, keď mužstvá mali nepresnosti vo finálnej fáze. Strelu z 20 metrov kryl Pitoňák. Vlachovo rozvinulo akciu Arvay – Marciš, ale nebezpečná nebola. Na druhej strane mal Čatlóš nepresnú strelu. Po brejku Vlachova na pravej strane Marciš krížnou strelou skóroval 1:0. Revúčku to nezlomilo. Po rozohraní a dlhej prihrávke od pravého obrancu bol faulovaný útočník brankárom Pitoňákom a nasledoval pokutový kop, ktorý tentokrát Revúčka premenila.1:1. V závere polčasu malo Vlachovo prevahu, strela Marciša bola zblokovaná a následný roh Ruppa brankár vyboxoval.
Nasledujúci priebeh bol vyrovnaný. Center z ľavej strany kryl Pitoňák. Ruppova strela z priameho kopu bola nepresná. Brejk Čatlóša bol zastavený faulom. Strela Arvaya zblízka bola zblokovaná. Brankár Revúčky kryl strelu Ruppa, rovnako chytil aj ďalšie 2 strely. Na druhej strane po priamom kope Čatlóša nasledoval roh. Zahrával ho Čatlóš a hráč Revúčky po centri na bližšiu žrď skóroval. 1:2. Hricko mal nepresnú strelu z diaľky. Hráč Revúčky nastrelil žrd po strele z 20 metrov. Roh zľava zahrával Čatlóš. Marcišovu strelu vyrazil brankár na roh. Brvno nastrelil Arvay. Revúčka nepremenila samostatný nájazd z ľavej strany. Vlachovo si vytvorilo záverečný tlak: Marcišova strela zo 7 metrov bola nepresná, Ďuričekovu strelu brankár vyrazil a Cirbusovu strelu brankár kryl.
Finále Vyšná Slaná – Dobšiná 7:1. Rozhodoval Patrik Gonos
Prvú akciu mali domáci, po prieniku Barnáka nasledoval roh zľava. Hralo sa medzi oboma šestnástkami bez vážnejšej šance. Ojedinelú šancu mal Martinko po brejku, avšak jeho strela rozvlnila iba bočnú sieť. Vyšná Slaná začala útočiť, dve strely F. Galla Breuer vyrazil. Na druhej strane Lindák vyrazil Martinkovu strelu. Vyšná Slaná mala nevydarený brejk po ľavej strane. V 20. minúte po centri Kuzmu sprava Šimon skóroval, 1:0. V 22. minúte opäť po rovnakej spolupráci bolo 2:0. Center hráča Dobšinej takmer skončil v bráne Vyšnej Slanej. Šimon mal brejk po pravej strane. Vyšná Slaná viackrát ohrozila Breuera. Dobšiná zahrávala dva rohy zľava a mala aj nepresnú strelu. Najväčšiu šancu mala Dobšiná po akcii Martinka, ktorú zakončoval J. Hutník, ktorý trafil iba žrď.
Do druhého polčasu mužstvá nastúpili s novými brankármi: Lindáka striedal Balúch a Breuera Potočný. V 5. minúte 2. polčasu po prihrávke Kuzmu skóroval ľavý útočník domácich, 3:0. Po centri zľava skóroval domáci hráč Poliak, 4:0. Balúch kryl center zľava.
Po akcii vpravo Dobšiná znížila, 4:1. Po faule na M. Galla nasledoval priamy kop, strela domácich bola nepresná. Ďalšia strela domácich z 20 metrov bola nepresná. Martinkova strela po prieniku bola nepresná. Na druhej strane bola Zabrelova strela po úniku nepresná. Potočný kryl center zľava. Priamy kop z diaľky kryl Potočný. Dobšiná zväčša bránila, raz sa však dostala do brejku. Po kľučkách A. Galla nasledovala nepresná strela. Dobšiná si strelila vlastný gól, keď odkop hráča z diaľky preloboval brankára. 5:1. Kuzmovu strelu Potočný kryl, rovnako aj ďalší brejk domácich a aj Poliakovu strelu. M. Barnák po prihrávke J. Barnáka nastrelil žrď. Kuzmova strela bola zblokovaná. Strela Kuzmu z ťažkého uhla skončila v sieti, 6:1. Po prihrávke Kuzmu ďalší hráč domácich skóroval, 7:1 čím uzavrel stav zápasu.
Text a fotografie Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-