súperom iba jeden gól a nazbierali 5 gólov do vlastnej siete. Oveľa lepšie začali skúsenejší hráči MFK Rožňava, ktorí pokračujú v dobrých výsledkoch dosiahnutých v jarnej časti. Pretavili ich hneď v dvoch úvodných zápasoch, ktoré hrali na ihriskách súperov. Minule sme ich pochválili za vynikajúci výsledok, ktorý dosiahli vo Veľkých Kapušanoch kde vyhrali 8:1. Teraz svoju kvalitu potvrdili v zápase u nováčika v Parchovanoch, kde vyhrali takisto vysoko 0:6. Štrnásť gólov a 6 bodov za dva zápasy je pre MFK Rožňava vynikajúci výsledok.
Družstevník Parchovany – MFK Rožňava 0:6 (0:2). Góly: F. Kovács (29´), L. Strelka (31´), L. Drobňák (49´), J. Ďuríček (81´), J. Figúr (84´), P. Husár (89´). ŽK: bez kariet. R: M. Jasečko - L. Tóth, D. Kostrtáb. DS: A. Szabó. DIV: 200. Zostava MFK: Š. Mišina - M. Róth, J. Ďuríček, M. Gere ©, P. Gere, Á. Lippai, L. Drobňák (66´ P. Sappanoš), L. Strelka (78´ T. Hajdúk), F. Kovács (82´ P. Husár). Parchovany sa v prvom domácom zápase snažili uhrať čo najlepší výsledok s lídrom súťaže, ten však strelecký potenciál rozložil na šiestich hráčov a najmä v závere zápasu príležitosti na skórovanie dokonale využil.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Pokrok SEZ Krompachy 0:2 (0:1). G: R. Gibala (29´), E. Hamrák (80´). ŽK: bez kariet. R: L. Bucko – M. Baloga, M. Hrebeňár. DS J. Tornay. DI: 200. Zostava FK: M. Manko - Š. Kun (836´ A. Krak), Cs. Kiss (66´ J. Piater), M. Mészner, N. Lauko (80´ M. Tóth), K. Zubrický, J. Erdofalvi (C), M. Almáši, R. Kuzma, L. Héger, J. Benedik. Prvý majstrovský zápas domácich v 4. futbalovej lige videlo pod Krásnohorským hradom okolo 200 divákov. Fanúšikovia však videli iba dva góly, ale škoda, že iba v sieti krásnohorského brankára. Nováčik narazil na silnejšieho súpera, ktorý vlaňajšok ukončil na 4. mieste tabuľky, čo sa prejavilo väčšími skúsenosťami z majstrovských bojov aj v tomto zápase. Bude potrebné, aby domáci vydržali veľký tlak silných súperov a pkúsili sa využiť na zisk bodov čo najskôr nasledujúce zápasy.
Foto: M. Vávrová (Facebook)
Ostatné výsledky 2. kola:
Bodva Moldava n/B - Kalša 1:5, Rudňany - Strážske 1:1, Sobrance - Veľké Kapušany 2:0, Geča - Veľký Folkmar 6:0, Gelnica - Čaňa 4:1.
TABUĽKA IV. LIGY PO 2 KOLÁCH
| 1. | Rožňava | 2 | 2 | 0 | 0 | 14:1 | 6 |
| 2. | Kalša | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:1 | 6 |
| 3. | Gelnica | 2 | 2 | 0 | 0 | 7:3 | 6 |
| 4. | Krompachy | 2 | 2 | 0 | 0 | 4:0 | 6 |
| 5. | Medzev | 2 | 1 | 1 | 0 | 5:3 | 4 |
| 6. | Strážske | 2 | 1 | 1 | 0 | 3:2 | 4 |
| 7. | Geča | 2 | 1 | 0 | 1 | 6:2 | 3 |
| 8. | Čaňa | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:4 | 3 |
| 9. | Sobrance | 2 | 1 | 0 | 1 | 3:2 | 3 |
| 10. | Moldava n/B | 2 | 1 | 0 | 1 | 5:5 | 3 |
| 11. | Hrabušice | 2 | 0 | 1 | 1 | 2:4 | 1 |
| 12. | Rudňany | 2 | 0 | 1 | 1 | 1:5 | 1 |
| 13. | Krh. Podhradie | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:5 | 1 |
| 14. | Veľký Folkmar | 2 | 0 | 0 | 2 | 2:9 | 0 |
| 15. | Veľké Kapušany | 2 | 0 | 0 | 2 | 1:10 | 0 |
| 16. | Parchovany | 2 | 0 | 0 | 2 | 0:10 | 0 |
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-