Na jar 2015 sa odhlásili z 1. triedy až 2 mužstvá a to Štítnik a Lipovník. Už pred jesennou časťou v roku 2015 sa odhlásila z V. ligy Gemerská Poloma, v priebehu jesene Dedinky z 1. triedy, v roku 2016 z 2. triedy Plešivec a Slavošovce. Najnovším je odhlásenie Nižnej Slanej pred sezónou 2016 – 2017.
Príčinami boli i sú finančné dôvody, či problémy s nedostatkom hráčov.
Vezmime si príklad Nižnej Slanej. Príčiny s hráčmi treba hľadať už v roku 2014, keď hrozilo, že sa klub do súťaže neprihlási. Postupne z kádra vypadli domáci hráči: Tomášik, O. Junger, Leštach, D. Hajči, P. Slovák a Cangár nastupoval iba občas. Napokon sa situácia vyriešila príchodom hráčov z Gemerskej Polomy, o ktorých nemal miestny Družstevník záujem, hoci mal problémy s kádrom. V roku 2016 už jarná časť súťaže naznačila, že dochádzka niektorých hráčov na zápasy nebola taká aká by mala byť. Naviac z kádra by vypadol Dušan Valko, ktorý je v zahraničí, v úvodných kolách by nebol k dispozícii ani Ján Gelda. Tieto straty sa nepodarilo nahradiť a tak predseda klubu odhlásil mužstvo zo súťaže.
V Družstevníku Gemerská Poloma sa postupne káder po postupe do V. ligy doplňoval, ale o hráčov z iných obcí, ale aj o bývalých hráčov Štítnika K. T. . Prakticky už od roku 2008 veľmi málo hráčov, ktorí končili v doraste prechádzalo do mužstva dospelých. V roku 2010 sa síce vytvorilo B mužstvo, kde práve hrávali hráči, ktorí skončili v doraste, ale do kategórie dospelých neprešli. Nič menej mužstvo sa v priebehu jari 2011 odhlásilo zo súťaže. Po komunálnych voľbách došlo v Gemerskej Polome k zmene vo vedení obce. Finančná podpora FK bola menšia. Už jar 2015 naznačila problémy s kádrom (zápas v Sokoľanoch, zápas v Kokšove – Bakša - musel nastúpiť aj Marián Ferenc), naviac aj v príprave na novú sezónu sa v zostave objavovali dorastenci. Určite svoju úlohu zohral aj nový prestupový poriadok, niektorí hráči klub opustili.
V Plešivci už po vypadnutí z V. ligy dochádzalo k zmenám vo vedení klubu a v hráčskom kádri, naposledy bol predsedom Róbert Kováč, ktorý chcel futbal oživiť, čo sa nepodarilo, pre nezáujem hráčov bol klub odhlásený zo súťaže. Veľkou stratou bol odchod Adriána Szaniszla z postu nielen hráčskeho, ale aj funkcionárskeho. V určitom období bol predsedom aj Ondrej Skokan.
V prípade odhlásenia Lipovníka z V. ligy K – G zohrali svoju úlohu finančné problémy. Klub už nemal dostatok peňazí na jarnú časť a tak mužstvo prakticky nemalo ani zimnú prípravu.
V prípade Dediniek išlo o problém s nedostatkom hráčov, mužstvo už dvakrát nevycestovalo na zápas, keď sa zišlo málo hráčov. Podobný problém mali aj v Slavošovciach, mužstvo dvakrát nevycestovalo na zápasy za súperom, po jesennej časti sa teda odhlásili zo súťaže. Podobný prípad bol v Rakovnici v roku 2012, klub mal síce dostatok financií, ale pre nezáujem hráčov musel predseda odhlásiť mužstvo zo súťaže.
Mnohé z týchto mužstiev hrali vyššiu súťaž ako okresnú.
Pripomeňte si aspoň ich kádre:
Káder Lipovníka 2011: Skokan – Vávra, L. Varga, M. Varga, Bollo, Szücs, Kardoš, B. Milko, Lörinc, Milata, Erdelyi, Zagiba, Kelemen, Kočiš, Barczi, Németh, Podracký, Farkaš, Zupko.
Káder Gemerskej Polomy počas účinkovania v V. lige K - G:
2011 – 2012: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč.
2012 – 2013: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban.
2013 – 2014: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuriček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič.
2014 – 2015: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuriček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Súpiska Štítnika K. T. 2003 - 2004: Martin Stankovič, Ján Dorkin (od jarnej časti) – Vladimír Kolesár, Vladimír Valent, Pavol Lukáč, Miloš Leng, Erik Herchl, Peter Milko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Marek Macko, Marek Turcsányi, Ján Fatľa, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Ján Gonosz, Miroslav Kubus (hosťovanie z Tisovca, jesenná časť), Mikuláš Ištók (hosťovanie z Jelšavy, jesenná časť), Boris Milko (ukončené hosťovanie v Sp. Novej Vsi), František Beke, Vladimír Dovalovský, Róbet Zdechovan, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, Ján Zdechovan, Zoran Zdechovan (všetci piati jarná časť), Ján Čižmár (jarná časť, zo Sp. N. Vsi), Attila Ragyina, Marek Kuzma, Zsolt Liptai, Marián Kupec.
Súpiska Štítnika K. T. na jeseň 2004: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Miloš Leng, Pavol Lukáč, Marek Macko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Szilárd Drenko, Vladimír Marchevský, Boris Milko, Ján Fatľa, Marek Turcsányi, Ján Gonosz st., Jaroslav Gonos, Ján Čižmár, Zsolt Liptai, František Beke, Július Szöllös, Ladislav Krága, Ján Zdechovan (z Betliara), Miloš Gallo (zo Zlatých Moraviec), Milan Brdársky (z FC Košice).
Káder Štítnika K. T. na jar 2005:
Príchody: Adrián Čatlóš (z hosťovanie z Revúčky), Oto Varga (zo Slavošoviec)
Odchody: Ján Gonosz st. (do Revúčky)
Súpiska: Ján Dorkin - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Zsolt Liptai, Milan Brdársky, Michal Gallo, Marek Macko, Róbert Krága, Miloš Leng, Róbert Zdechovan, Ladislav Ikri, Adrián Čatlóš, Boris Milko, Ján Fatľa, Ján Čižmár, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Marek Turcsányi, Miloš Gallo, Oto Varga, František Beke, Vladimír Valent, Marek Turcsányi.
Súpiska Štítnika K. T. 2005 - 2006: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Milan Brdársky, Milan Barna, Ján Čižmár, Michal Gallo, Maroš Gallo, Ľubomír Orabinec, Ján Fatľa, Boris Milko, Július Szöllös, Miloš Gallo, Oto Varga, Marek Turcsányi, Dušan Gajdoš, Ján Žiga, Vladimír Valent, Marek Putera, Zsolt Liptai (jesenná časť).
Káder Štítnika K. T. 2006 - 2007: Ján Dorkin, Štefan Koncz (jesenná časť) - Zoran Zdechovan, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Tomáš Hadžega, Michal Figúr, Filip Pollák, Ján Žiga, Vladimír Valent, Dušan Gajdoš, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Róbert Krága, Tomáš Pavlík, Jaroslav Kizek, Dávid Fatľa
Káder Štítnika K. T. na jeseň 2007: Ján Dorkin - Michal Figúr, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Jaroslav Kizek, Dušan Gajdoš, Vladimír Valent, Tomáš Hadžega, Filip Pollák, Zoran Zdechovan, Tomáš Pavlík, Ján Žiga, Marek Turcsányi, Tomáš Danko, Dávid Fatľa.
Káder Štítnika K. T. na jar 2008: Ján Dorkin, Róbert Szobonya, Lukáš Majtányi, Ondrej Skokan - Milan Barna, Zoran Zdechovan, Pavol Bábela, Ján Čižmár, Zoltán Vrškový, Tomáš Leng, Miloš Leng, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko, Arpád Juhász, Csaba Juhász, Oto Varga, Tomáš Hadžega, Dávid Fatľa, Rastislav Greško, Ján Fatľa.
Súpiska Štítnika K. T. 2008 - 2009 : O. Skokan (prvé 4 kolá), L. Majtányi, M. Rodák - M. Barna, J. Čižmár, P. Konček, P. Bábeľa, Z. Vrškový, R. Greško, Z. Zdechovan, T. Leng, M. Fecko, D. Fatľa, M. Marchevský, M. Leng, Mar. Gallo, Mil. Gallo, Cs. Juhász, O. Varga, M. Mészner.
Súpiska Štítnika K. T. 2009 - 2010 : Marek Rodák, Lukáš Majtányi - Milan Brdársky, Ján Čižmár, Ján Fatľa, Maroš Gallo Barnák, Miloš Gallo Barnák, Oto Varga, Zoran Zdechovan, Milan Gallo, Pavol Bábeľa, Miloš Leng, Tomáš Leng, Michal Fecko, Rastislav Greško, Csaba Juhász, Dávid Fatľa, Peter Konček, Matúš Mészner, Tomáš Pavlík, Boris Milko, Erich Herchl, Martin Sivók, Ján Rochl, Florián Szepesi – Peprík, Dušan Barboriak, Dominik Kakalejčík , Z. Greško( 1 mesiac v jesennej časti) A. Urban, Grác, T. Hadžega, M. Kuzma, M. Marchevský, Z. Vrškový, M. Putera (jarná časť).
Súpiska Štítnika K. T. 2010 - 2011: Rodák, Majtányi (jesenná časť) – Čižmár, Grác, T. Leng, Zdechovan, Konček, M. Leng, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Varga, B. Milko, Mészner, F. Pollák, Sivók, Rochl, Kakalejčík.
Káder Nižnej Slanej v V. lige 2001 - 2002: Lindák, J. Plačko – G. Keršák, Ruszó, M. Dovec, Š. Dovec, Bobrík, J. Keršák, Krak, Kováč, Turcsányi, Gunár, Grančák, Karas, Hlaváč, Valentko, Adam, Cangár, Bober, Vieloha.
Súpiska Plešivca 2004 - 2005: Ondrej Skokan, Ivan Krnáč, Marián Leng (zo Štítnika K.T.) - Norbert Kubík, Milan Kakalejčík, Richard Macho (zo Štítnika K. T.), Róbert Pásztor, Adrián Szaniszló, Csaba Hegedüs, Martin Kubík, Leonard Horváth, Alexander Kovács (z Gem. Polomy), Attila Kovács, Viktor Kováč, Attila Pulen, Igor Poštár, Štefan Pásztor, Jozef Mikuš, Róbert Csobádi, Gustáv Keršák, Ján Keršák (obaja z Nižnej Slanej v jesennej časti), Roman Lipták (z Dobšinej do konca jesene), Alexander Viola (od jarnej časti, návrat z Kružnej), Martin Lipták, Zoltán Laven, Roland Volčko (všetci z dorastu), Arpád Tomi.
Súpiska Plešivca 2006 - 2007: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Štefan Koncz (jarná časť) - Milan Gallo, Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Roman Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrian Szaniszló, Kornel Takács, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Szilárd Drenko, Martin Balog, Marek Macko, Viliam Gallo (jarná časť).
Súpiska Dediniek 2005 - 2006: Milan Ogurčák, Maroš Lacika - Marek Laurinc, Kamil Brnčík, Jozef Chabada, Martin Chabada, Peter Kalkahus, Miloš Kollárik, Ondrej Kopkáš, Maroš Korfanta, Slavomír Kuchár, Ján Kún, Miroslav Majerčák, Jaroslav Novák, Peter Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Ľuboš Pamula, Ivan Smrek, Roman Soják, Ivan Tőkőly, Marián Varga (jesenná časť), Dušan Franko, Štefan Surovský (od jarnej časti), Pavol Čisár (od jarnej časti), Maroš Korfanta, Pavol Čarnoký, Ľuboš Duda, Miloš Chochol (od jarnej časti).
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.