(na snímke) doplnené o súpisky, výsledky, tabuľku, káder, strelcov a fotografie. Svoje poznámky zhrnul do niekoľkých téz.
Bodový zisk na jeseň a na jar
Mužstvo získalo na jeseň 15 bodov a malo skóre 12:24. V jarnej časti získalo 8 bodov so skóre 17:26.
Dve časti sezóny
Sezónu by som rozdelil do dvoch častí. Jesenná bola zo začiatku veľmi dobrá. Počas letnej prípravy hráči chodili na tréningy, čo sa prejavilo na našej hre. Našu hru pozitívne hodnotili tak diváci ako aj súperi. Druhá polovica jesennej časti už bola horšia a to z dôvodu nástupu väčšiny hráčov do škôl alebo zamestnania. V jesennej časti sme zbytočne stratili veľa bodov, ktoré by nám zaručovali postavenie za čelom tabuľky a pokojnú jar. Jarnú časť nehodnotím pozitívne ani z hľadiska výsledkov ako aj herného prejavu.
Oslabenie kádra
V zimnej prestávke sme chceli doplniť káder na dvoch, troch postoch, ale napokon odišlo 6 hráčov zo základnej zostavy. Za takéhoto stavu by sa pri súčasnom stave futbalu, kvality hráčov v našom regióne niektoré kluby možno rozpadli. Do mužstva však vedenie dokázalo získať mladých chlapcov, ktorí však nemali skúsenosti z vyšších súťaží a niektorým chýbali futbalové základy. Mne osobne nevadilo pracovať s mladými chlapcami, problém bol ale s účasťou hráčov na tréningoch a ani ja som sa nemohol pre pracovné povinnosti venovať chlapcom viac ako raz alebo dvakrát týždenne.
Absencie hráčov
Hráči zo základnej zostavy z rôznych dôvodov chýbali na zápasoch v jarnej časti 4-5 krát, čo pri súčasnej kvalite kádra bolo dosť cítiť. Hlavne v záverečných kolách sme počítali so ziskom 9 bodov, ktoré by zaručovali pokojný stred tabuľky. To sa však nestalo. V závere jari sme ťahali 6 zápasov bez prehry, ale i víťazstva.
Mužstvo nemá strelca
Dá sa povedať, že v jarnej časti sme boli remízovým mužstvom. Z hľadiska skladby mužstva sme mali veľa pomalých hráčov, takže sme väčšinou museli hrať pozorne zo zadu v blokoch. V jarnej časti sme nenašli strelca, ktorý by vedel strieľať góly. V útoku sa tak prestriedalo veľa hráčov. Mužstvo sa v súťaži zachránilo, v súťaži podávalo však striedavé výkony, ktoré boli limitované už spomínanou neúčasťou hráčov na zápasoch, ale i hernou nedisciplinovanosťou.
|
Výsledky Gemerskej Hôrky na jeseň 2016 |
Jarná časť ročníka 2016/2017: Ťahanovce – Gemerská Hôrka 3:1 |
|
Káder Gemerskej Hôrky na jeseň: Ondrej Siman, Zoltán Farkaš – Temetei – Miroslav Lörinc, Richard Szkokan, Alexander Izák, Roland Madarász, Dominik Gere, Róbert Ferdinand, Richard Kardos, Boris KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY K-G R. 2016/21017
|
Vysoký, Štefan Tóth, Vladislav Vávra, Kristián Ragyina, Viktor Kováč, Gergely Tóth, Attila Balázs, Tibor Kardoš, Tomáš Galajda, Nikolas Ronyecz, Dávid Betík Káder Gemerskej Hôrky na jar: Gabriel Asztalos, Zoltán Farkaš – Temetei – Dávid Bodnár, Štefan Tóth, Roland Madarász, Miroslav Lörinc, Viktor Kováč, Attila Prónyai, Richard Szkokan, Lukáš Hruška, Boris Vysoký, Marcel Laven, Adam Iboš, Ákos Gyurán, Tibor Kardoš, Jozef Kovács, Alexander Izák, Vladislav Vávra, Richard Fazekaš , Zoltán Farkaš, Marcel Roth, Dávid Betík. Prišli na jar: Asztalos, Hruška, Laven, Iboš, Gyurán, Kovács, Fazekaš, Roth, Betík Strelci - celkove: 13: Bodnár, 4: Vávra, 1 gól: D. Gere, D. Betík, R. Szkokan, R. Kardos, V. Kováč, Á. Iboš, A. Prónyai, J. Kovács, B. Vysoký, Á. Gyurán, R. Madarász. |
Poznámka: O postupujúcich a zostupujúcich sa rozhodne v najbližších dňoch, v tabuľke je naznačená aktuálna situácia.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).