Okres Rožňava
Ťažko povedať či bol vlaňajší ročník v tomto okrese úspešný alebo nie. MFK Rožňava si vybojovala postup do 3. ligy – východ. Krásnohorské Podhradie bude aj v nasledujúcej sezóne pôsobiť v 4. lige – JUH. V V. lige Košicko – Gemerskej pôsobili Gemerská Hôrka a Dobšiná. Skončili na 12. resp. 13. mieste. Krásnohorská Dlhá Lúka ako víťaz I. triedy aj tohto roku však odmietla postup do tejto súťaže a naviac do 4. ligy postúpil aj druhý Kechnec. Vďaka týmto skutočnostiam sa Dobšiná udržala. V minulosti mužstvám z Gemera nestačilo na záchranu v V. lige ani 30 bodov, ale v súčasnosti to stačí.
V I. triede došlo k odhláseniu Nižnej Slanej a neskôr aj Vlachova zo súťaže. Hralo sa preto skôr o prestíž, keďže nikto nevypadával. O prvé miesto súperili Krh. Dlhá Lúka a Vyšná Slaná. Z II. triedy postupovali dve mužstvá FK Baník Štítnik a ŠK Baník Štítnik.
Zástupcovia v IV. lige
MFK Rožňava 2016 – 2017: Mišina (časť jesene), Pulen – P. Gere, M. Gere, L. Strelka, F. Kovács, Ištók (jar), Babik, Petrok (obaja jar), Hajdúk, R. Greško, Miloš Gallo, Korfanta, Ďuríček, Figúr, Sappanoš, Breuer, Havko, Husár, Drobňák, Kudela, Kardos (jar) , striedavý štart: Krak, Dusa
FK Krh. Podhradie
Súpiska: Marián Manko, László Csakó – Štefan Kún, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Norbert Luko, Krištof Zubrický, Jozef Erdofalvi, Radoslav Kuzma, Zoran Zdechovan, Lukáš Heger, Maroš Almáši, Jaroslav Piater, Adrián Krak (jeseň), Július Benedik, Michal Tóth, Dávid Vozár, Andrej Vaško, Martin Pollák, Attila Prónyai, Roderik Šoltés, Kristián Korszinský, Roland Rezmuves, Štefan Darvaš, Milan Kozák, Dominik Gere, Dávid Genči, Daniel Freivolt (všetci 4 jar)
V. liga
FK G. Hôrka
Káder Gemerskej Hôrky na jeseň: Ondrej Siman, Zoltán Farkaš – Temetei – Miroslav Lörinc, Richard Szkokan, Alexander Izák, Roland Madarász, Dominik Gere, Róbert Ferdinand, Richard Kardos, Dávid Bodnár, Boris Vysoký, Štefan Tóth, Vladislav Vávra, Kristián Ragyina, Viktor Kováč, Gergely Tóth, Attila Balázs, Tibor Kardoš, Tomáš Galajda, Nikolas Ronyecz, Dávid Betík
Káder Gemerskej Hôrky na jar: Gabriel Asztalos, Zoltán Farkaš – Temetei – Dávid Bodnár, Štefan Tóth, Roland Madarász, Miroslav Lörinc, Viktor Kováč, Attila Prónyai, Richard Szkokan, Lukáš Hruška, Boris Vysoký, Marcel Laven, Adam Iboš, Akos Gyurán, Tibor Kardoš, Jozef Kovács, Alexander Izák, Vladislav Vávra, Richard Fazekaš , Zoltán Farkaš, Marcel Roth, Dávid Betík
MFK Dobšiná
Káder - Brankári: Štefan Potočný, Pavol Breuer, Štefan Mišina - Obrancovia: Matúš Poliak, Jaroslav Hutník, Adam Gallo, Miroslav Majerčák, Patrik Hutník, Peter Fabian, Július Strelka, Michael Delano – Baquero, Matej Dudra, Tomáš Turzák - Stredopoliari: Jerguš Barnák, Matej Gelda, Michal Langer, Matúš Martinko, Marek Dovčík, Ján Gelda, Peter Revay - Útočníci: Róbert Gotthardt, Lukáš Greško, Filip Fabian, Martin Strelka, Marcel Putnocký
Okresné súťaže
I. trieda – víťaz Krh. Dlhá Lúka
Krh. Dlhá Lúka: M. Maté, D. Maté – Jurínyi, K. Albert, Bošela, Kovács, Korintuš, Čižmár, Rusznyák, Zsilla, Hegedüs, Kuru, Klinko, Lovaš, Bodnár, J. Gebe, Klárik, V. Danko, A. Rigo, Spišák (jar)
II. trieda – postupujú Baník Štítnik a ŠK Štítnik
FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)
ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága
ObFZ Rimavská Sobota
Mužstvá z dolného Gemera mali rovnako striedavé úspechy. Z II. ligy vypadla MŠK Rimavská Sobota a v novom ročníku bude pôsobiť v III. lige – Stred. Vo IV. lige bola vypadávajúcou Revúca, avšak zmeny v III. lige na poslednú chvíľu pre ňu napokon znamenali udržanie. V klube došlo po sezóne k zmenám. Vladimír Gallo už nebude mať na starosti mužstvo dospelých, ale ostane vo výbore, dôjde aj k zmene na poste trénera. V novej sezóne majú dostať predovšetkým šancu v zostave domáci hráči. Mužstvo Tornale také problémy ako Revúca nemalo. V V. lige skupine D pôsobilo viacero mužstiev z Gemera. O postup súperili Tisovec a Hajnáčka, postup si vybojoval Tisovec. Hnúšťa a Jesenské sa umiestnili na 10., resp. 9. mieste čo na záchranu stačilo. Tatran Muráň získal za celú sezónu 15 bodov a skončil na 12. mieste, ktoré na záchranu nestačilo. V 1. triede sa víťazom stal Lubeník a využil aj právo postupu do vyššej súťaže.II. liga
Rimavská Sobota: Prošovský, Olejník, Pascarenco – Spasojevič, Morháč, Gazda, Vasilko, Gnyp, Janco, Sekulič, Diamogoue, Wurczell, Lačarak, Hattori, Petrán, Miklovič, Trbalík, Puspoky, Vargic, Poljak, Ľupták, Fajčík, J. Balog, Uličný, Š. Balog, Petrusz, Husanik, Kuridze, Mazir, Kelemen, Mekheiev
IV. liga
MFK Revúca: L. Smerek, Opiela – Majerčík, T. Urc, Faško, Lunter, Krajňák, Kožička, Gömöri, Bystran, Antal, Šestina, E. Urc, Ganaj, M. Levický, Kasper, Švec, Šifra, Konček, Gallo, V. Levický, Okruhlica (jar), Mike, Petráš, Maté (všetci jar)
MFK Tornaľa: R. Juhász, Volgyi – Jankošik, Balog, Molnár, Hruška, Rozložník, Miglavic, Lenkey, D. Duczman, T. Duczman, Cs. Juhász, Kováč, Rubint, Jacso, Pipíška, Betík, Halász, Jaczo, Drnaj, Valaszkay, Boháčik, Nyiri, Gazda, Jonáš, Farkaš, Zsiros
V. liga
Hajnáčka: Š. Czene, Pelle, Varga – Trizna, Gáspar, Laššák, Hanyus, Bari, Basti, Bálint, Kulich, Ruszó, Šťavina, To. Molnár, Ti. Molnár, Jakab, Végh, Nagy, Kunya, Maté, Kalmár, Illés, Farkaš, Kovács, Koszorú
Jesenské: Maté, Michalek, Varga, Tóth – D. Barta, G. Barta, Arvay, Riecky, Szabó, Nagy, Domik, Š. Dányi, Bial, Pinter, Beláni, Šinglár, Mihályi, Kokeny, Lakatoš, Šťavina, Andráši, Boho, Hank, Čiešok, Szabó, Múčik, Kokai, P. Dányi
Hnúšťa: Pavlov, Katreniak – Foľko, Vetrák, Legen, M. Petrok, Hlôška, Balciar, Cavar, Lackovič, Szoke, Ladika, Rosiar, Jakubec, L. Petrok, Nemec, Caban, Beňuš, Trnavský, P. Zeleňák, S. Zeleňák, Prečuch, Geňa, Černák, Kradlák, Jak. Fatľa, M. Šaliga, Melicher, Štefánik, Hudec, Pliešovský, Gaštan
FK CSM Tisovec: Jakub Kočišiar, Andrej Sušila – Miroslav Gálik, Boris Vengrín, Miroslav Kubinec, Oto Brož, Tomáš Sudor, Stanislav Masár, Jozef Slovák, Ján Dacho, Milomir Sivčevič, Michal Prečuch, Radko Vývlek, Marek Hradovský, Boris Kriška, Michal Dragijský, Patrik Brndiar, Tomáš Antal, Ronald Dianiška, Ján Halaj, Ján Láska (obaja jarná časť), Róbert Hurák
Muráň: Hrbál, Tabak – Hodák, Huťan, Marek Mikuš, Giertl, J. Fatľa, Laurenčík, Marčák, Petalík, D. Fatľa, Frak, Verkin, Kubinec, Helik, Martin Mikuš, Urbaník, Regenda, Smrek, Olejník, Cibuľa, Matajz, Dacho, Huťan, Kochjar, Vavrek, M. Goldschmidt, J. Goldschmidt
I. trieda – víťaz Lubeník
Lubeník: Veis, M. Konček – L. Čellár, R. Belán, D. Vojčík, V. Ferko, R. Kónya, J. Ferko , M. Hreňo, J. Valaštek, R. Bryndzák, Antal, Laciak, M. Varga , Šavlík, P. Konček, V. Levický
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.