letnú prípravu Revúcej, prípravný zápas Gemerskej Hôrky, či možnosť Rimavskej Soboty o návrat do II. ligy. V závere sa dozvieme o Memoriáli v Rožňavskom Bystrom, ktorý počas letnej prestávky každoročne usporadúva domáci futbalový klub Baník.
Tatran Betliar: Nové posily: Hricko, Marciš (obaja z Vlachova)
Polom Gemerská Poloma: posilnili: Valko, M. Pitoňák, Schvarz (všetci z Vlachova)
FO Vlachovo - Posily: J. Gelda, P. Revay (obaja z Dobšinej)
MFK Dobšiná - Odišli: Martinko, Majerčák (obaja FK Ďurčiná), Revay, J. Gelda (obaja Vlachovo), Barnák, Gallo (obaja Vyšná Slaná).
Ďalšie prestupy:
Braňo Kuzma z Honiec, Ondrej Skokan z G. Hôrky – obaja prestúpili do Smolníka. Štefánik z Plešivca, M. Molnár z Rožň. Bystrého obaja do ŠK Baník Štítnik. M. Laven z Gem Hôrky do Plešivca, Prónyai – K. Podhradie – Malá Ida, Almáši – K. Podhradie – Čaňa, Bodnár z G. Hôrky do Jesenského, Csakó – K. Podhradie – Jablonov n/T.
MFK Dobšiná odstúpila z V. ligy
Dôvodom je úzky káder. Dvaja hráči odišli za prácou do vzdialeného okresu, niektorí domáci hráči odmietli štart za Dobšinú v novej sezóne. Túto situáciu potvrdila aj ŠTK VsFZ, ktorá vo svojej Úradnej správe č.5 z 4.8.2017 v bode 7. uvádza: "ŠTK berie na vedomie odhlásenie družstva dospelých MFK Dobšiná z V. L KG. Súperi vo vyžrebovaní majú voľno".
Rozhodcovia delegovaní na 1. kolo VI. ligy:
Gallík, Martinko, R. Drenko, L. Gyenes, Šimčák, Farkaš, Molnár, Martinko, Mikulec, Uharček, R. Farkaš, Raši, T. Gyenes, Iglai, Ször, D. Poťmák, Šalamon, J. Gyenes, Marton, Nemčko.
Letná príprava MFK Revúca
Revúca – Tisovec 2:1, góly za MFK Revúca: Faško 2
Zostava MFK Revúca: Smerek (Opiela) - Majerčík, T. Urc, Krajňák, Slovák, Máté, Kožička (Lunter), Šestina, Ganaj, Bystrán, Faško.
Turnaj v Hnúšti
Zápas Revúca – Jesenské 1:9, gól za MFK Revúca: Smerek.
Zostava MFK Revúca: Opiela - T. Urc, Gömöri, Ladika, Antal, Máté, Šestina, Slovák, Faško, Lunter, Smerek
Zápas Revúca – Hnúšťa 1:2, gól za MFK Revúca: Šestina
Zostava MFK Revúca:
Smerek - T. Urc, Slovák, Ladika, Antal, Máté, Kožička, Šestina, Faško, Lunter, Opiela (Gömöri)
Revúca – Lubeník 0:0
Zostava MFK Revúca: Smerek (Opiela) - Majerčík, T. Urc, Šifra (Haister), Krajňák, Šestina, Furman, Miľo, Antal, Slovák, Bystrán (Lunter)
Revúca – Hnúšťa 6:0, Góly: Bystrán 2, Lunter, Máté, Kožička, Faško
Zostava MFK Revúca: Smerek - Majerčík, T. Urc, Krajňák, Slovák (Kožička), Máté, Furman, Šestina, Ganaj, Bystrán (Haister), Lunter (Faško)
Prípravný zápas
FK Gemerská Hôrka – Poproč 2:1, góly: Gyurán, Hruška
Zostava G. Hôrky: Asztaloš - V. Kováč , Kardoš, Vávra, S. Kováč – Hruška, J. Kovács, Kulik, Farkaš – Karasz, Gyurán, striedali: C. Váradi , Laven, Fazekaš, tréner Vladislav Vávra
Zo zápasu G. Hôrka – Poproč, foto: Alexander Ambrús
Rimavská Sobota bola oslovená o možnosť hrať II. ligu
Po tom, čo futbal skončil vo futbalovom klube VSS Košice, bol ako náhradný klub oslovený o návrat do 2. ligy klub MŠK Rimavská Sobota. Žiaľ, klub nemá trénera s licenciou platnou pre 2. ligu a tak hrá 2. ligu Nové Mesto n/ V., lebo zväz R. Sobote výnimku neudelil.
MŠK Rimavská Sobota
Prišli: Saša Lovyniuk, Bencze Mészáros, Erik Miklovič, Marcel Jass, Miladin Vujoševič,
Odišli: Mazur, Vasilko, Sekulič, Pascarenco, Kuridze, Fajčík, Lačarak , Mikheiev.
Ing. Štefan Tomášik
Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka
Každoročne futbalový klub Baník Rožňavské Bystré počas letnej prestávky usporadúva Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka, ktorí ako mladí futbalisti tragicky zahynuli pri výkone svojho povolania. Tak tomu bolo aj v sobotu 29. júla 2017, keď pozvali susedné futbalové kluby z Honiec, Rakovnice a nováčika VI. ligy FK Baník Štítnik. Posledne menový klub v zaujímavom finálovom súboji s domácimi futbalistami si za víťazstvo 4:1 v Memoriáli prevzal aj jeho tradičný pohár. Toto futbalové podujatie podporili tiež sponzori zaujímavými cenami, ktoré venovali do tomboly. Pre nováčika to bola zároveň dôležitá previerka do súťažného ročníka VI. ligy. Turnaj bol dobre zorganizovaný a mal slušnú úroveň. Škvrnou turnaja bola nevraživosť medzi hráčmi Štitníka a Honiec. Nižšie priložené fotografie sú z finálového zápasu Rožňavské Bystré - FK Baník Štítnik.
FOTOGRAFIE Z MEMORIÁLU
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.