Jeseň 2010
Rozhodcovia odmietli rozhodovať zápas Honce – G. Poloma. Obávali sa o svoju bezpečnosť.
Inzultácia v V. lige jeseň 2014
Ide o zápas Turňa nad Bodvou – Gemerská Poloma, k inzultácii asistenta rozhodcu došlo v útrobách štadióna.
Jeseň 2010, Gem. Poloma – Plešivec 1:0 (nedohrané)
Domáci sa už v 3. min. ujali vedenia gólom Klementa a zdalo sa, že zápas prinesie víťazstvo domácim. Nakoniec to však bolo ľahšie, ako očakávali. Po štvrťhodine hry totiž inzultoval kapitán hostí Szabó - Dósza rozhodcu a zápas sa predčasne skončil.
2006 – 2007
II. trieda - osem kontumácií, 3-krát inzultácie Kovstav - Ml. Brzotín 3:0 kont. pre inzultáciu rozhodcu hráčom hostí, tresty: finančná pokuta 5 000 slovenských korún, po skončení súťaže odpočítala ŠTK tri body, brankár Ml. Brzotín T. K. zákaz činnosti na 18 mesiacov nepodmienečne, Honce - Rožňavské Bystré 3:0 kont. pre inzultáciu rozhodcu hráčmi hostí, tresty: finančná pokuta 5 000 slovenských korún, po skončení súťaže ŠTK odpočítala tri body, hráči Rož. Bystrého M.Ď. a J. B. zákaz činnosti na 12 mesiacov nepodmienečne, Jovice - Hrhov 3:0 kont. pre inzultáciu rozhodcu hráčmi hostí, tresty: finančná pokuta 7 000 slovenských korún, po skončení súťaže odpočítala ŠTK tri body, hráči M. G. zákaz činnosti na 18 mesiacov nepodmienečne, D. K. a Zs. D. zákaz činnosti na 12 mesiacov nepodmienečne.
Fanúšik pod vplyvom alkoholu
Fanúšik Nižnej Slanej Jozef Plačko prišiel na dvakrát na tréning dorastu v roku 2003 pod značným vplyvom alkoholu a vykrikoval po hráčoch vulgárne výrazy.
Kríza Gemerskej Polomy jeseň 2008
Mužstvo malo hernú a výsledkovú krízu. V derby v Betliari opäť prehrávala, hoci najmä postranný arbiter bol naklonený Gemerskej Polome.
Nižná Slaná – Ml. Jovice jeseň 2014 – inzultácia hlavného rozhodcu
Porovnávame informovanosť hráčov v dvoch kluboch
V Gemerskej Polome boli hráči na členskú schôdzu v januári pozvaní písomne týždeň dopredu. V Nižnej Slanej boli informovaní v deň konania schôdze.
Jar 2005
Gemerská Poloma - Vyšná Slaná 5:3 nedohrané
Gemerská Poloma: V. Ďuriček - Klement, Gunár, Urban, Forgáč, Lišuch, Z. Greško, Žúdel, Hatvaník, Mar. Ďuriček, Lipták
Vyšná Slaná: Lindák - Vysoký, Rochfaluši, A. Rogos, P. Rogos, Kračún, Fifik, R. Rogos, M. Vido, Valko Krišťák, striedal J. Ambrúž
Stretnutie v Gemerskej Polome sa nedohralo. V 65. min. ho rozhodca Danko predčasne ukončil, pretože sa obával inzultácie zo strany hráčov hostí. V prvom polčase sa hralo na tak ťažký zápas pomerne slušne. Do vedenia sa dostali hostia gólom Fifika. Domáci odpovedal presným zásahom Hatvaníka. Po góle Z. Greška viedli, ale hostia dotiahli po strele M. Vida. Potom sa situácia zopakovala, keď skóroval Lipták a vyrovnával Rogos. V polčase padla jedna žltá karta, ktorú videl M. Vido. V druhom polčase sa hralo len dvadsať minút. Domáci sa ujali vedenia po góloch Žúdela a Mar. Ďuričeka. Po faule ostal na zemi M. Vido, ktorý potom fauloval domáceho hráča. Za to mu rozhodca dal druhú žltú kartu. Červenú mu už nestihol dať, pretože ho obkolesili hráči Vyšnej Slanej. Po chvíle dohadovania sa rozhodli zísť z ihriska, ale po dohovore s vedúcim mužstva na hracej ploche zostali. Arbiter však v obave o svoju bezpečnosť stretnutie ukončil.
2006 / 2007 Problémy s dresmi a registračkami
Rakovnica prišla do Jovíc bez dresov a registračiek. Našťastie stihla dopraviť uvedené veci do Jovíc do uplynutia čakacej doby.
Vybavovanie účtov 2006
Fanúšik Gemerskej Polomy inzultoval v r. 2006 na zápase Betliar - Brzotín rozhodcu Slavomíra Galla. Zrejme išlo o vybavovanie účtov zo zápasu Brzotín – G. Poloma z jesene 2005. Betliaru boli odpočítané 3 body, našťastie sa v súťaži zachránil.
Hráč prišiel na zápas na bicykli
V roku 2003 prišiel na domáci zápas Nižnej Slanej Gejza Valentko na bicykli. Hráč meral cestu na bicykli z Dobšinej.
Rožňave vychytal bod útočník
V r. 2006 nastúpil ako brankár hráč Rožňavy Roland Klinko, zápas mu vyšiel.
Hráč Čoltova nemal chrániče
Jar 2012 Čoltovo nastúpilo proti Nižnej Slanej len s 10 hráčmi, lebo jeden hráč nemal chrániče.
Striedanie rozhodcu
Na jar 2012 na zápase Nižná Slaná - Honce došlo k striedaniu rozhodcu, keď hlavný rozhodca Ladislav Šalamon nemohol pokračovať pre svalové zranenie.
Jar 2012 Dedinky cestovali dvakrát do Čoltova
Na zápas Čoltovo – Dedinky cestovali Dedinky dvakrát, keď funkcionári nečítali úradné správy, v rozpise bolo síce, že Čoltovo hrá zápasy o 10:30, ale neskôr požiadalo o zmenu na úradný hrací čas.
2005 Náhradník tombolu neodmietol
Pri losovaní tomboly sa v Plešivci šťastie usmialo na fanúšika Krásnohorského Podhradia, ktorý vyhral od sponzora malú záhradnú motyčku. Zdá sa, že nemá rád záhradnícke práce, nakoľko ju s úsmevom vrátil. Pán Farkaš, ktorý ju po opakovanom losovaní obdržal, nenapodobnil svojho predchodcu, nakoľko v Gemerskej Hôrke sú jarné práce ešte v plnom prúde.
2012 Ďusiho sen sa splnil
Snom Júliusa Gyenesa bolo, aby raz mohol byť delegovaný spolu so svojimi synmi na stretnutie. Splnilo sa to na v r. 2012, keď do Rudnej bol delegovaný spolu so synmi.
Jeseň 2005
Delegát šiel príkladom
V stretnutí medzi Ml. Brzotín a Kovstavom nariadil hlavný arbiter zápasu po preskúmaní hracej plochy domácim usporiadateľom odstrániť krtince z trávnika. Tí však dlho otáľali a nenašiel sa nikto, kto by vyhovel požiadavke rozhodcu. Iniciatívy sa napokon chytil delegát stretnutia Tibor Domik, vzal hrabličky a sám krtince odstránil.
Jar 2007 Netradičná motivácia pred zápasom
Pred sobotňajším stretnutím proti Chrasti n/H. futbalisti Krh. Podhradia skôr než si obuli kopačky, zvolili netradičný relax a podnikli cestu za poznaním. Celé mužstvo vyšliapalo na hrad Krásna Hôrka a spoločne si prezreli za odborného výkladu priestory hradu. "Táto nezvyčajná forma prípravy vznikla z popudu kapitána Kúna, obrancu Jurínyiho a v neposlednom rade bol to aj môj nápad. Chceli sme pred stretnutím kolektív trochu utužiť a utlmiť emócie. Verím, že nám to pomôže aj pred ďalšími zápasmi a chceme postupne navštíviť Mauzóleum a Múzeum," vysvetlil tento netradičný spôsob vedúci mužstva Krh. Podhradia Ladislav Jobáď.
Jeseň 2004
Lastomírčania mali smolný víkend
Po domácom víťazstve nad extreťoligovou Lokomotívou Košice zemplínske mužstvo z Lastomíra pod vedením nového trénera Fridricha Bliščáka sa predstavilo v uplynulú nedeľu na pôde Rožňavy. Už ich odchod z Michaloviec bol poznamenaný nepríjemnou skúsenosťou keď zistili, že im niekto naftu z autobusu prečerpal a patričné množstvo pohonných hmôt nahradil vodou. Museli siahnuť po náhradnej doprave, ktorá ich síce na stretnutie doviezla včas, ale ich plánovaná rozcvička trvala o čosi kratšie. Smola ich neobišla ani v zápase, keď už v desiatej minúte obranca Barbarič v snahe odvrátiť loptu ju parádnou hlavičkou nasmeroval za chrbát vlastného gólmana Pavlova. Napokon si zaknihovali štvrtú prehru a doposiaľ najviac inkasovali práve v tomto stretnutí s Rožňavou.
Jeseň 2004
Pod hradom gentlemani ešte nevymreli
O ochote funkcionárov v Krásnohorskom Podhradí podať pomocnú ruku aktérom stretnutí sme sa mohli presvedčiť takmer pred rokom. Vtedy po havárii neďaleko Úhornej doviezli na stretnutie rozhodkyňu Henrietu Mihalikovú. S podobnou aktivitou sme sa stretli pred nedávnom, keď futbalisti Krásnohorského Podhradia hostili mužstvo Chrasti n/H. Hosťom sa pokazil autobus štyri kilometre pred cieľovou stanicou . Domáci opäť promptne reagovali, celé mužstvo ratovali a doviezli ich na zápas vlastnými autami. Po stretnutí ich však vyprevadili so štvorgólovou nádielkou.
Výmeny hráčov
Jar 1999 Ján Baran z Vlachova do Nižnej Slanej za Mariána Adama
Jar 1996 z Betliara do G. Polomy Ladislav Kováč a Štefan Ondrej za Jaroslava Spišiaka a Róberta Jakaba
Jeseň 2012 ihrisko v Pači
V prvú nedeľu zimnej prestávky nám divé svine z okolia došli na hraciu plochu a nakoľko loptu ani rozhodcu nemali a nemohli si zahrať futbal, tak nám aspoň poriadne rozryli ihrisko. Nechápem prečo práve na rýpanie užili ihrisko veď v okolitom chotári je miesta dosť. Už aj v minulosti niekoľkokrát ihrisko navštívili, ale spôsobili škody menšieho rozsahu. Návštevu podnikli práve v takom období ako teraz, keď sa už nehrá futbal. V tom čase sme potom areál strážili psami. Z dolnej časti totiž odkiaľ chodíme s valcom nemáme oplotenie. Dnes sme to vibračnou doskou upravili a do budúcna musíme urobiť nejaké opatrenie,“ konštatoval starosta obce a predseda klubu Sokol Pača Ladislav Zagiba.
Vedenie ObFZ neodovzdalo pohár do Plešivca
Býva zvykom odovzdať pohár pre víťazné mužstvo zástupcom ObFZ pre víťaza 1. triedy. V roku 2006 sa tak nestalo.
Funkcionári nabádali k neoprávnenému štartu
V roku 2008 trénoval Štefan Tomášik s Betliarom. K hosťovaniu nedošlo, keď predseda klubu bol v Nemecku. Funkcionári ho nahovorili k neoprávnenému štartu za dorast. Podobne to chcel využiť aj Július Benedik, keď brankár Ďuriček mal stop po červenej karte.
Nevydarené posledné kolo 2007 Dedinky - G. Poloma
Brankár dospelých Krnáč si zabudol doma rukavice. Naviac v zápase dorastu nemohol nastúpiť brankár Tomášik, lebo registračný preukaz bol pri registračných preukazoch dospelých.
Brankári Nižnej Slanej pod vplyvom alkoholu
Stalo sa viackrát, že brankári Jaroslav Sklenár či Ivan Krnáč prišli na zápas pod vplyvom alkoholu.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.