Komentár
V roku 2011 došlo v 2. triede nášho okresu k výrazným zmenám. Do 1. triedy odišlo päť mužstiev. Mužstvo Honiec účinkovalo v 2. triede, keď najlepší hráči odišli do Rožňavského Bystrého. Funkcionári však nechceli, aby futbal v obci zanikol. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď sa IV. liga presťahovala do Sokolian. V roku 2012 boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom. V nasledujúcom ročníku Honce doplnili káder o kvalitných hráčov a zaslúžene si vybojovali postup do 1. triedy. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy Štítnik. V Lipovníku sa obnovila futbalová tradícia v roku 2013. Káder doplnili aj bývalí hráči štvrtoligového Tatrana Betliar (Ján Dávid, Ľubomír Kasper, Gabriel Lázar, Milan Hajdúk), naviac mali aj iných skúsených hráčov (napr. Oto Kerekeš, Attila Erdelyi). Mužstvo súťaž zaslúžene vyhralo. V ďalšej sezóne postúpila do 1. triedy Nižná Slaná. Klubu hrozil zánik, ale nakoniec sa káder doplnil o šiestich hráčov z Gemerskej Polomy, ktorí nenastupovali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige. Tabuľka bola vzácne vyrovnaná na konci súťaže, prvé tri mužstvá mali iba jednobodové rozdiely. V nasledujúcom roku bola favoritom na postup Kružná, do kádra prišli Oto Kerekeš, Ladislav Varga, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Róbert Dókuš či Marcel Podracký. S týmto kádrom mohla pomýšľať na postup, čo aj potvrdila. V minulom súťažnom ročníku bol suverénne najlepší FK Baník Štítnik. V mužstve boli viacerí hráči, ktorí hrávali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Grác, Hatvaník, Lipták, Chochol, Kakalejčík, Jakub Rochl, B. Milko). Z druhého miesta postúpil ŠK Baník Štítnik. Nováčikom bol ŠK Polom, ktorý vznikol v roku 2016.
Akých bolo teda posledných 6 ročníkov?
Bodové odstupy
a 2. miesto
2012: Dedinky 47, Štítnik B 42
2013: Honce 56, Štítnik 43
2014: Lipovník 41, Pača 38
2015: Nižná Slaná 51, Pača 50
2016: Kružná 37, G. Hôrka B 29
2017: FK Baník Štítnik 49, ŠK Baník Štítnik 41
Predposledný celok od posledného
2012: Plešivec 20, Ml. Brzotín 17
2013: Ml. Brzotín 17, Kečovo 13
2014: Plešivec 18, Ml. Brzotín 16
2015 : Kečovo 10, Čoltovo 6
2016: Krh D. Lúka B 7, Ml. Brzotín 4
2017: Čoltovo 11, Ml. Brzotín 9
Najlepší strelec
2012: 30 gólov – Tomáš Novák (Dedinky)
2013: 51 gólov – Radoslav Kuzma (Honce)
2014: 18 gólov - Alexander Polyák (Kružná)
2015: 28 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2016: 32 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2017: 55 gólov – Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)
Odhlásenia
V roku 2012 odstúpila Rakovnica. V roku 2014 sa odhlásili Čoltovo a Kečovo, v roku 2016 sa odhlásili Slavošovce a Plešivec.
Obnova FK
FK Lipovník - 2013, FK Rakovnica – od 2013 - 2014, Kečovo - 2014 - 2015
FK Jovice – 2016
Nový FK
Dobšiná B – hrala iba jednu sezónu, 2013 - 2014
G. Hôrka B – od 2012 - 2013
Krh. Podhradie B – od 2015 - 2016
Krh. Dlhá Lúka B – od 2012 – 2013
ŠK Polom G. Poloma – od 2016 – 2017
Zánik FK
FK Plešivec – rok 2015
FK Kečovo – rok 2013, rok 2015
FK Jovice – rok 2015
Víťazi a postupujúci
Rok 2012
Víťaz Dedinky
Dedinky: M. Ogurčák, Horváth - Tököly st., B. Revaj, Putnocký, M. Franko, J. Chabada, P. Revay, Majerčák ml., Novák, J. Ogurčák, M. Chabada, Litecký, Sýkora, Jenčík, Majerčák st., Černický, Tököly ml., Poliak, S. Ogurčák, A. Revay

Foto: archív klubu
Rok 2013
Víťaz Honce, postúpil aj Štítnik
Honce: Pe. Gere, L. Fabian - B. Kuzma, Strelka st., Drenko, Kurčák, Migaľa, Škvareňák, M. Pástor, Ováry, J. Pástor, V. Gallo ml., Molnár, Mogyoróši, Vranec, R. Kuzma, Kacara, Motyka, P. Szöllös
Štítnik: Čipka – Ján Rochl, Jakub Rochl, Krága, Milan Gallo, T. Viola, J. Kolesár, R. Kolesár, Prokšej, Eltschläger, Dudáš, Lukáč, Škvareniak , Žiga, Sivók, Bene, Vrana, Ikri, Barboriak
Rok 2014
víťaz Lipovník
Lipovník: Dányi - Kasper, Ján Dávid, Szücs st., Szücs ml., R. Zagiba, Barczi, Zupko, Lázar, F. Emödi, Bollo, Erdelyi, Németh, Kelemen, Kerekeš, Hajdúk, Smädo, Zatroch, Motyka
2015 – víťaz Nižná Slaná
Nižná Slaná : Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Roman Kolesár, Slavomír Sabadoš, Libor Urban, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Ján Kolesár, Adrián Bodnár, Dušan Valko, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Ján Junger

Foto: Ladislav Székely
Rok 2016 – víťaz Kružná
Kružná: Bacso, Salai - Kerekeš, M. Szabó, J. Strelka st., M. Ruszó, Z. Lipták, I. Harabín, L. Varga, R. Garan, P. Tomi, J. Kamenský, Ri. Szendi, Att. Németh, Att. Šimon, R. Polyák, J. Rusnyák, L. Mezei, Att. Görgei, M. Doboš, Ľ. Lukáč, M. Podracký, R. Dókuš

Rok 2017- víťaz FK Baník Štítnik Štítnik, postúpil aj ŠK Baník Štítnik
FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)

ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága

Foto: Ladislav Székely
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-