- Čo si myslíte o situácii po roku 2011, keď líder 1. triedy odmietol postup do V. ligy Košicko – Gemerskej s výnimkou Tatrana Betliar?
Je to veľká škoda. Viac klubov z Gemera by 5. lige pomohlo. Je to otázka na kluby, prečo sa postupu bránia. Môže to byť ekonomický problém, alebo hráčsky. Kluby sa pravdepodobne boja, že na túto súťaž nemajú. Prioritou je pre nich hrať radšej v okresnej súťaži o špicu, ako bojovať o záchranu. Je však potrebné nájsť riešenie, aby víťaz I. triedy postúpil vyššie.
- Aký máte názor na odhlasovanie mužstiev zo súťaží ObFZ Rožňava alebo VsFZ?
Bohužiaľ pravdepodobne je to tiež otázka financií, alebo hráčskeho kádra. V posledných rokoch je tento trend i vo vyšších súťažiach VsFZ a dokonca i SFZ. V každom prípade sa tým narušuje regulárnosť súťaží a súťaživosť. Je potrebné nájsť riešenie, aby kluby rešpektovali viac súťažný poriadok. Je potrebné sprísniť pravidlá.
- Čo si myslíte o tréningovom procese v nižších súťažiach?
Tréningový proces v nižších súťažiach takmer neexistuje, ale je to problém i vyšších súťaží. Dôvodov je viac. Napríklad zamestnanie hráčov /dochádzka do zamestnania/, iné využitie voľného času, štúdium, ale i nezáujem hlavne mladej generácie pracovať a zlepšovať sa.
- Aký máte názor na to, že nastupujú hráči aj nad 40 rokov, ale aj mladí 16 roční hráči?
Kombinácia starší a mladší je ideálna. Starší hráči by mali odovzdávať mladším skúsenosti. Bohužiaľ dnešná mladá generácia je iná ako pred niekoľkými rokmi. Veľmi ťažko si dá poradiť, alebo sa urazí. Doba sa však zmenila, preto i funkcionári často strácajú trpezlivosť.
- V čom vidíte problém postaviť mládežnícke mužstvo v obci?
V obciach buď chýbajú deti (demografický vývoj), alebo osoba, ktorá by dokázala obetovať svoj voľný čas a venovať sa deťom. Práca s deťmi nie je zaplatená a už som spomenul, aká je dnešná mládež. Musíte mať strašne veľa trpezlivosti, aby ste ju vedeli získať na svoju stranu. Chýba však i podpora zo strany rodičov.
- S čím súvisí nedostatok trénerov, rozhodcov, funkcionárov?
Nedostatok trénerov súvisí znovu s financiami. Malé kluby nedokážu trénerov zaplatiť. Ak si tréner urobí trénerský preukaz a vzdeláva sa, potrebuje na to financie, ktoré sa mu v malom klube nevrátia. Je v tomto smere potrebné nájsť riešenie na úrovni futbalových zväzov, samospráv a škôl. Rovnako je to i v otázke nedostatku funkcionárov. V minulosti v kluboch pracovali 4-5 funkcionári, ktorí sa navzájom vedeli potiahnuť. Dnes je to o jednej osobe, akcionárovi. Potom sa stáva, že ak jedného dňa takýto funkcionár skončí, niet náhrady a končí i futbal v obci, meste.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.