2. V ktorom zápase mužstvo podalo najlepší výkon a v ktorom najhorší ?
Najhorší výkon sme podali proti Gemerskej Polome, za 5 minút sme dostali 3 góly a z 2-0 sme prehrali istý zápas. Treba však povedať, že výkon bol veľmi slabý v tom zápase a prehru sme si jednoznačne zaslúžili. Čo však neplatí pri ostatných prehrách s Vlachovom a Plešivcom, kde sme neboli horším mužstvom ale úzky káder a skúsenosti súperov znamenali v týchto zápasoch rozdiel. Najlepší výkon sme podali hneď na začiatku sezóny v Brzotíne, kde sa nám zapísalo až 8 rôznych strelcov a vyhrali sme rekordným rozdielom 0:12. Naše mužstvo ešte nikdy predtým nezaznamenal takúto vysokú výhru.
3. V čom boli rezervy mužstva ?
Asi to že nám chýbajú skúsenosti, veľa hráčov futbal začalo hrať len teraz súťažne. Úzky káder a zranenia tiež nám nedovolili ukázať našu pravú tvár. Skúšali sme viac spôsobov ako sa zlepšiť a v posledných 4 zápasoch sme zaznamenali tri víťazstvá a jednu remízu a dopomohli nám k tomu aj zmeny v zostave, niektorí hráči dostali nové úlohy a zvládajú to na jednotku.
4. Ako hodnotíš kvalitu tréningov a účasť hráčov na nich ?
Tréningy sú kvalitné s vysokou účasťou, chodia ku nám aj chalani z iných dedín a taký priemer je u nás tak 14 ľudí už aj s tými čo nie sú v našom kádri. Na ihrisku bolo nainštalované osvetlenie a vďaka tomu sme vedeli trénovať aj po západe slnka.
5. S akým cieľom idete do jarnej časti ?
Našim cieľom bude určite potrápiť najväčších favoritov a čo najviac skresať naše bodové manko voči nim. Chceme sa vrátiť lepší a silnejší.
6. Ako hodnotíš výkony rozhodcov na zápasoch , ktoré Vám pískali ?
V zápasoch veľakrát sú kontroverzie a padnú aj neslušné výrazy, ale je to aj dôsledkom emócií a deň po zápase je už situácia iná, sme len ľudia a každý z nás robí chyby, hráči aj rozhodcovia. A povedzme si úprimne že keď si predstavíme, že by sme mali byť na ich mieste tak neviem či by sme sa s tým tlakom vedeli popasovať. Ja osobne nemám žiadne pripomienky, nás nikto nepoškodil a myslím si že aj voči naším súperom v zápasoch s nami rozhodcovia nastavili rovnaký meter. Rozhodcovia chodia radi pískať ku nám a neviem o tom, že by niektorí z nich mal s našim tímom alebo s niektorým našim hráčom zlý vzťah. My sa snažíme hráčom vysvetliť pred každým zápasom aby sa sústredili na svoje výkony a nie na rozhodcov.
7. Ktorý z hráčov podával najlepšie výkony ?
Nechcem menovať jednotlivcov, lebo sme jeden tím a spolu vyhrávame aj prehrávame, v každom zápase sme mali hráčov ktorí potiahli tím, či už gólovo alebo výkonnostne. Viem že vždy sa všetci snažia na maximum a naša súdržnosť je kľúčom úspechu. Máme vynikajúcich futbalistov v kádri, ktorý sú lídrami a dopĺňajú ich hráči, ktorí sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Tento tím je veľmi mladý a keď ostaneme po kope, tak verím tomu že prídu aj úspechy.
8. Vyskytli sa aj zranenia hráčov ?
Žiaľ áno. Náš káder tvorí 19 hráčov z nich 6 trápia vážne zranenia, a v posledných zápasoch sa nám stalo, že sme vycestovali na zápas len 11, dokonca v Plešivci sme museli dohrávať 10, kvôli zraneniu nášho hráča.
9. Čo bude potrebné zlepšiť do jarnej časti ?
Budeme sa snažiť posilniť káder, niektorí zranení by sa už mohli tiež zapojiť a určite budeme pracovať na našej hre s loptou, keďže kondične sme nemali problémy počas sezóny, ale obraz našej hry nebol uspokojivý a chceme opäť dostať ľudí na tribúnu, lebo spolu s fanúšikmi budeme ešte silnejší.
10. Hrá mužstvo rozdielne doma a vonku, preferujete útočný alebo obranný štýl hry?
Mužstvo sa snaží hrať rovnako doma aj vonku, v zápasoch so silnejšími niekedy je cítiť až prílišný rešpekt zo súpera, ale myslím si že to je len stále otázka 10 minút kým sa oťukáme so súperom. Preferujeme útočný štýl, čo dokazuje aj to že máme najviac gólov na konte v 7. lige.
Káder Lipovníka: Gabriel Jósza – Patrik Luspaj, Florián Emödi, Ľudovít Gyenes, Marcel Papcún, Adrián Luspaj, Dominik Kardos, Adrián Korszinski, Attila Görgei, Norbert Vozár, Roland Podraczký, Patrik Görgei, Roland Szücs, Dávid Bollo, Gabriel Grecmacher, Tomáš Korszinski.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-