V domácich zápasoch patrili Revúčania k najlepším v súťaži, vonku však svojimi výkonmi nenadchli. Z celkového počtu 18 bodov získali až 15 pred vlastnými divákmi s celkovým skóre 18:9. V celej súťaži na tom boli lepšie len 3 mužstvá – Poltár, Šalková a Pliešovce (Čierny Balog získal rovnaký počet bodov), všetky 3 však odohrali doma o jeden zápas viac. Naopak, vonku dokázala Revúca bodovať len na pôde posledného Veľkého Krtíša po tesnom víťazstve 2:1. Horšie sú na tom len Vinica, Pliešovce a práve Veľký Krtíš.
Výsledky ako na hojdačke
Úvodný zápas sezóny Revúčanom vôbec nevyšiel, keď v okresnom derby podľahli Tornali na jej ihrisku vysoko 0:4. Navyše v tomto zápase prišli o letnú posilu Ondreja Furmana, ktorý dostal v druhom polčase červenú kartu. Na druhý zápas museli revúcki futbalisti čakať dva týždne a opäť to bol derby zápas, tentokrát v Tisovci. Na veľmi ťažkom teréne opäť inkasovali 4-krát a po výsledku 1:4 okupovali poslednú priečku tabuľky, avšak s jedným domácim zápasom k dobru. Prvé body sa im podarilo získať až v 4. kole doma proti Pliešovciam. Do tohto zápasu nastúpili ako vymenení a navyše strelecky explodovali. Súperovi nasúkali 5 gólov. Už o 2 dni privítali na domácom ihrisku v dohrávke silný Medzibrod. Skvelú formu si preniesli aj do tohto zápasu a súpera vyprevadili po výsledku 4:0. Víťazstvo je o to cennejšie, že Medzibrod zakončil jeseň na 2. mieste iba s dvomi prehrami. Náročný týždeň zakončili Revúčania u vtedajšieho lídra v Šalkovej, ktorá im nedala šancu a v 3. zápase za 7 dní inkasovali debakel 0:5. Inú pesničku hrali v ďalšom domácom zápase proti Slovenským Ďarmotám, ktoré zdolali rozdielom triedy 3:0. V tomto zápase nadlho prišli o zraneného brankára a kapitána Lukáša Smereka, ktorého však viac ako dôstojne zastúpili Štefan Opiela a Martin Stankovič. Asi najlepší výkon vonku podali hráči Revúcej v Čiernom Balogu. Žiaľ, po kurióznom góle, keď sa lopta od rozhodcu odrazila do čistej šance pre domácich prehrali najtesnejším rozdielom 0:1. Nepochopiteľný skrat prišiel v nasledujúcom domácom zápase proti JUPIE futbalovej škole M. Hamšíka, keď hosťom vyšlo prakticky všetko, do čoho kopli, a z Revúcej si odviezli všetky 3 body po víťazstve 5:0. Našťastie, MFK Revúca dokázal priviezť 3 body hneď v nasledujúcom kole z ihriska Veľkého Krtíša. Záverečné zápasy jesennej časti poznačili ďalšie zranenia aj kartové tresty. Absencie Šestinu, Slováka, Šmídta, či Bystrána boli citeľné. Hladká prehra 0:4 v Rakytovciach sa preto dala očakávať. V dôležitom domácom zápase ale následne zdolali Hriňovú tesne 2:1. Na posledný zápas von cestovalo mužstvo s 3 dorastencami a u lídra z Poltára utŕžilo najhoršiu prehru jesene 0:6. V domácom zápase proti Vinici mali preto hráči nôž na krku. Nervozita bol na ihrisku citeľná, ale po dramatickej prestrelke 4:3 nakoniec ostali všetky 3 body doma. MFK Revúca po jesennej časti získala 18 bodov za 6 víťazstiev a 7 prehier s celkovým skóre 21:34. Najlepším strelcom mužstva bol Filip Faško so 7 gólmi. Teraz čaká hráčov MFK Revúca niekoľkotýždňový oddych, aby sa na prelome rokov pustili do zimnej prípravy. Prvý jarný zápas je na programe 25. 3. 2018 doma proti Tornali.
Letná príprava
Revúca – Tisovec 2:1, góly: Faško 2
Turnaj v Hnúšti: Hnúšťa – Revúca 2:1, gól: Šestina
Jesenské – Revúca 9:1, gól: Smerek
Revúca – Lubeník 0:0
Revúca – Hnúšťa 6:0, góly: Bystrán 2, Lunter, Máté, Kožička, Faško
Majstrovské zápasy:
|
Revúca – Slovenské Ďarmoty 3:0 (3:0)
Góly: 1. a 29. Faško, 34. Kožička. ŠK Partizán Čierny Balog - MFK Revúca 1:0 (1:0) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Furman, Šestina, Slovák (76. Lunter), Bystrán, Faško. MFK Revúca - JUPIE futbalová škola Mareka Hamšíka 0:5 (0:3) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Máté, Šestina, Slovák, Bystrán (63. Šmídt), Faško (69. Lunter). FK FC Baník Veľký Krtíš - MFK Revúca 1:2 (0:1) MFK Revúca: Opiela, Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Šmídt, Šestina, Slovák, Bystrán, Faško. FK Rakytovce – MFK Revúca 4:0 (2:0)Góly: 17. Pavlík, 35. Kapusta, 72. Kapusta (11 |
m), 88. Kohút, ŽK: Kohút - Majerčík, Slovák, Opiela, Kožička, Bystrán. MFK Revúca: Opiela, Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Slovák, Šmídt, Ganaj (81. Lunter), Šestina (54. Kožička), Antal, Bystrán, Faško. MFK Revúca – MFK Spartak Hriňová 2:1 (2:1) MFK REVÚCA: Stankovič - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák (4. Slovák), Antal, Šmídt (67. Gömöri), Kožička, Ganaj, Furman, Bystrán, Faško (87. Lunter). TJ Sklotatran Poltár – MFK Revúca 6:0 (4:0) MFK Revúca – ŠK Vinica 4:3 (3:1)
|
Káder Revúcej: Lukáš Smerek, Štefan Opiela, Martin Stankovič – Matej Majerčík, Filip Faško, Peter Antal, Tomáš Urc, Ján Krajňák, Dominik Bystran, Dávid Šestina, Richard Lunter, Lukáš Kožička, Juraj Ganaj, Ondrej Furman, Karol Maté, Zoltán Gömöri, Michal Bukóci, Vladimír Levický, Peter Miartin, Tomáš Milo Sokol, Marek Šmídt, Adam Slovák, Andrej Fečkanin
Ing. Štefan Tomášik, Mgr. Ing. Lukáš Smerek PhD.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-