Vďaka športovému duchu otcov a neskôr aj ich synov sa organizácia v obci udržala už 60-ty rok. Celé roky ponúkala priestor pre zanietených hráčov futbalu, pre futbalový dorast a aj pre chlapcov, ktorí si k tomuto športu hľadali cestu.
Dňa 26.11.2017 v popoludňajších hodinách sa v miestnom kultúrnom dome začali schádzať pozvaní hostia. Dôkazom toho, že ich nebolo málo, bola aj plná sála KD. Medzi pozvanými boli bývalí hráči našej TJ, funkcionári, fanúškovia a terajší futbalisti A mužstva, ako aj dorastenci.
Slávnosť sa začala príhovorom Jána Gonosa, ktorý z poverenia starostky obce celú oslavu viedol. Privítal prítomných hostí, starostku obce a poslancov obecného zastupiteľstva. Nasledovalo kultúrne spestrenie programu podujatia, v ktorom vystúpili mladé členky súboru Bystränky. Predviedli niekoľko piesní zo svojho bohatého repertoáru pod vedením svojej vedúcej Tatiany Tomkovej. Program bol ocenený potleskom.
Potom nasledoval príhovor starostky obce pani Želmíry Gonosovej, ktorý sa začal minútou ticha za tých, ktorí už nie sú medzi nami. V úvode svojho vystúpenia poďakovala prítomným za účasť a „prebehla“ dejinami našej TJ od jej založenia až po dnešok. Významnými medzníkmi bezosporu sú vybudovanie terajšieho ihriska v Moste, výstavba tribúny a šatní, zakúpenie vlastného autobusu, na tú dobu všetko neobvyklé javy, nakoľko išlo o povojnové roky, kde štát riešil dôležitejšie problémy. Ako je známe, naša Tj každoročne medzi sezónami v lete usporadúva memoriál Jána Babiča, Petra Urbana, Miroslava Lindáka, ktorí boli vynikajúci futbalisti a zahynuli pri výkone svojho povolania. Pri tejto príležitosti boli ich rodinným príslušníkom odovzdané pamätné plakety a tak isto aj Imrichovi Kurianovi in memoriam, ktorý bol dlhé roky učiteľom a riaditeľom Základnej školy v Rožňavskom Bystrom a vychoval nespočetné množstvo futbalistov. Sám bol dlhé roky aktívnym futbalistom a neskôr trénerom. Už v tej dobe začal vydávať spravodaj o futbale, ktorý možno označiť za predchodcu nášho terajšieho spravodaja.
Po tomto akte starostka obce odovzdávala pamätné listy bývalým futbalistom. Na záver oficiálnej časti bol kapitánovi dorastencov Filipovi Znakovi odovzdaný pohár za víťazstvo v okresnej súťaži. Za ObFZ sa slávnosti nezúčastnil nikto. Na to, aby chlapcom neodovzdali spomínaný pohár za prvé miesto dorastencov v okresnej súťaži za rok 2016/17 našli si vždy nejaké dôvody.
Bolo veľkým prínosom, ba priam šťastím, že na tomto slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj zakladajúci predseda Ján Dorkin. V krátkosti prítomným porozprával ako sa to všetko rodilo a rukolapným dôkazom toho, že týmto aktivitám dali dobré základy je aj to, že oslavujeme 60. výročie.
Po ňom vystúpil Ján Ďurský, najstarší futbalista medzi zúčastnenými. Pripomenul v akých podmienkach hrali oni futbal, ale hrali ho z lásky k futbalu, so srdcom, oduševnene, s čím sa dá len súhlasiť. A že to bol vždy dobrý kolektív, svedčí aj fakt, že napr. taký futbalista, ako bol vtedy Jozef Krzák, ligový hráč Tatrana Prešov, prišiel na sklonku svojej bohatej futbalovej kariéry posilniť práve našu TJ. A že to boli krásne časy, potvrdil aj svojou účasťou na oslavách.
Za tie roky sa u nás vystriedalo nespočetné množstvo futbalistov. Komu dovolilo zdravie a okolnosti s radosťou sa na slávnosti zúčastnil. Aj keď svaly ochabli, nohy už tak dobre neposlúchajú, futbalový rozum v hlavách ostal. Dôkazom záujmu o stretnutie je napr. aj to, ako v hľadisku konštatovali, že z prítomných futbalistov by postavili aj štyri schopné jedenástky.
V družnej debate veru bolo na čo spomínať. Môžeme sa pochváliť, že z našich radov vyšli aj takí futbalisti ako Ján Doboš, hráč Rožňavy i Jelšavy v divízii, JUDr. Ján Dorkin, brankárska opora druholigovej Rožňavy a Miloš Leng, takisto hráč, ktorý to dotiahol až do druhej ligy v Jelšave a Rožňave. Všetci konštatovali, že futbalový zápas v nedeľu nebola len športová udalosť, ale tiež spoločenská, kde sa stretávala celá dedina. Na zápasy vonku išiel každý, kto sa vmestil do nášho autobusa, ktorý dostal výstižný názov Apolo, no sotva to bolo pre jeho rýchlosť a spoľahlivosť. Keď sa vrátili zo zápasu pred miestnym pohostinstvom ich očakávalo toľko ľudí, ako keby boli prišli z olympiády. To boli futbalisti hrdinovia a výsledok nebol vôbec až taký dôležitý.
Po odovzdaní pamätných listov, príhovoroch a krásnych spomienkach nasledovala slávnostná večera, pripravená našimi skvelými kuchárkami pod vedením Moniky Urbanovej. O dobrú a rýchlu obsluhu sa postarali členovia súboru Bystränky. O občerstvenie sa vzorovo starali poslankyne obecného zastupiteľstva pod dohľadom našej gazdinej Mirky Kaššaiovej a Jána Gonosa. Všetci zúčastnení dostali nástenný kalendár od našej obce.
Záverom chcem poďakovať za pomoc obecnému úradu, konkrétne starostke obce Želmíre Gonosovej, Obecnému zastupiteľstvu, výboru TJ, ako aj našim stabilným priaznivcom futbalu, ktorí si v každom čase našli cestu na ihrisko. Verím, že sa Vám odvďačíme v nasledujúcej sezóne kvalitnou hrou našich družstiev.
A čo si želať do budúcna?
Želáme športovej verejnosti a predovšetkým jubilujúcej TJ mnoho úspechov v ďalšej činnosti.
Dbajme, aby sme spoločne vytvárali kultúrne a športovo hodnotné prostredie na futbalovom ihrisku a prilákali tam čím viac nadšencov tohto športu, či už ako aktívnych hráčov, funkcionárov a tiež ako divákov.
Ondrej Dorkin
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-