Pýtate sa ako beží štvrtoligová mašinka naším Juhom? Rozbieha sa aj v siedmej etape veľmi pomaly. Najprv sa zastavila v Rožňave, kde domáci posledný vozeň hostil susedov spoza opačnej strany Plešiveckej planiny, zo Štítnika. Ako to už v takýchto derby stretnutiach býva, aj teraz sa tuho bojovalo a hostia si tri body zabezpečili až v 88. minúte gólom M. Gallu. Rožňavskému vozňu nezostáva nič iné, len bojovať ďalej, aj keď s omladinou v zostave a čakať, že sa mužstvo lepšie rozohrá a ešte dôjde k „prepriahaniu vozňov na tejto trati“ a ich posunutiu smerom dopredu. Rožňava – Štítnik 0:1 (0:0). TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 7. KOLE
|
1. |
Haniska |
7 |
7 |
0 |
0 |
22:5 |
21 |
|
2. |
Turňa n/B |
7 |
5 |
2 |
0 |
16:4 |
17 |
|
3. |
V. Revištia |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:8 |
16 |
|
4. |
Hrabušice |
7 |
3 |
3 |
1 |
17:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
7 |
3 |
2 |
2 |
22:10 |
11 |
|
6. |
Medzev |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
11 |
|
7. |
Buzica |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:15 |
9 |
|
8. |
Strážske |
7 |
3 |
0 |
4 |
13:14 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:13 |
9 |
|
10. |
Sobrance |
7 |
3 |
0 |
4 |
9:13 |
9 |
|
11. |
Krompachy |
7 |
3 |
0 |
4 |
10:16 |
9 |
|
12. |
Štítnik |
7 |
2 |
1 |
4 |
10:12 |
7 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
7 |
2 |
1 |
4 |
7:23 |
7 |
|
14. |
V. Kapušany |
7 |
1 |
3 |
3 |
6:9 |
6 |
|
15. |
V. Folkmar |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:21 |
6 |
|
16. |
Rožňava |
7 |
0 |
0 |
7 |
2:16 |
0 |
Juhozápadná piatoligová lokálka, ktorá vezie futbalistov Gemerskej Hôrky je na tom pre naše vozne trošku lepšie zostavená v záprahu. Nik nie je na konci súpravy, aj keď veľa nechýba vozňu Krásnohorského Podhradia. Uvidíme, čo spraví ich zastavenie sa v nedeľnajšej odstávke. Gemerskohôrčania veľa vody v Slanej nenamútili, lebo je aj tak mutná, keď stihli so súpravou vozňa Košickej Novej Vsi iba remizovať 2:2 a rozdeliť si kamarátsky medzi sebou body. Či to boli kamarátske, uvidíme pri ďalšom zastavení na tejto trati. Gemerská Hôrka – Košická Nová Ves 2:2.
Ostatné výsledky 5. kola: Smižany – Harichovce 1:1, Margecany - Prakovce 2:0, Ťahanovce – Sp. N. Ves „B“ 3:1, Gelnica – Kr. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Tokarčík - Szabo, D: 100, R: Kandráč, ŽK: Švarc, Ondrejčik, Hofman, Vida - Szabo, Dereš, Emien, Promýnia, Kuzma; Jaklovce – Sp. Vlachy 1:3, Teplička – Helcmanovce 2:1, Gem. Hôrka - Koš. N. Ves 2:2 (1:1), G: Kováč, Klimko - Jorj (vl.), Farkaš, D: 100, R: Krivjančin, ŽK: Kováč, Tóth - Papaj, Maťaš, Katona, Seman, Šurin.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 5. NEÚPLNOM KOLE
|
1. |
Harichovce |
5 |
3 |
2 |
0 |
12:5 |
11 |
|
2. |
Teplička |
5 |
3 |
2 |
0 |
11:6 |
11 |
|
3. |
Margecany |
5 |
3 |
1 |
1 |
9:5 |
10 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Spiš. N. Ves B |
5 |
2 |
1 |
2 |
8:9 |
7 |
|
6. |
Ťahanovce |
5 |
1 |
3 |
1 |
12:12 |
6 |
|
7. |
Helcmanovce |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Koš. N. Ves |
5 |
1 |
3 |
1 |
7:8 |
6 |
|
9. |
Smižany |
5 |
1 |
2 |
2 |
7:7 |
5 |
|
10. |
Krh. Podhradie |
5 |
1 |
2 |
2 |
6:9 |
5 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
5 |
1 |
2 |
2 |
10:14 |
5 |
|
12. |
Prakovce |
5 |
1 |
1 |
2 |
7:9 |
4 |
|
13. |
Jaklovce |
5 |
1 |
1 |
3 |
7:9 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
4 |
1 |
1 |
2 |
4:7 |
4 |
NAJLEPŠÍ LIGOVÍ STRELCI
IV. LIGA SKUPINA JUH:
10 gólov: Pelegrin (Turňa), 7 gólov: M. Majoroš (Haniska), Kozák (Buzica), 6 gólov: Lakatoš (V. Revištia), Karafa (Strážske), L. Török (Čaňa), Popadič (Hrabušice), 5 gólov: S. Molnár, Majerník (obaja Haniska), Belej (V. Folkmar), Kalmár (Medzev), 4 góly: M. Molnár (Haniska), Riapoš (Buzica), Kadár (Kr. Chlmec).
V. LIGA SKUPINA JZ:
6 gólov: Klubert (Smižany), 4 góly: Horňák (Ťahanovce), Klinko (G. Hôrka), 3 góly: Mrovčák. Lesnický (obaja Teplička), Čisovský (Ťahanovce), Augustín (Sp. N. Ves B), Tokár (Margecany), Pisko (Helcmanov, L. Hrušovský (Harichovce).
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
V. Liga JZ - 6. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Harichovce – Koš. N. Ves, Helcmanovce – Gem. Hôrka, Sp. Vlachy – Teplička, Kr. Podhradie – Jaklovce, Sp. N. Ves „B“ – Gelnica, Prakovce – Ťahanovce, Smižany – Margecany, Dohrávka 4. kolo 15. 9. o 15.30 hod. Sp. Vlachy – Gelnica.
MG+OD
FOTO KAROLA CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU ROŽŇAVA - ŠTÍTNIK 0:1
{gallery}futbal/2011/rv{/gallery}
{jcomments on}
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.:
Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.