Pýtate sa ako beží štvrtoligová mašinka naším Juhom? Rozbieha sa aj v siedmej etape veľmi pomaly. Najprv sa zastavila v Rožňave, kde domáci posledný vozeň hostil susedov spoza opačnej strany Plešiveckej planiny, zo Štítnika. Ako to už v takýchto derby stretnutiach býva, aj teraz sa tuho bojovalo a hostia si tri body zabezpečili až v 88. minúte gólom M. Gallu. Rožňavskému vozňu nezostáva nič iné, len bojovať ďalej, aj keď s omladinou v zostave a čakať, že sa mužstvo lepšie rozohrá a ešte dôjde k „prepriahaniu vozňov na tejto trati“ a ich posunutiu smerom dopredu. Rožňava – Štítnik 0:1 (0:0). TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 7. KOLE
|
1. |
Haniska |
7 |
7 |
0 |
0 |
22:5 |
21 |
|
2. |
Turňa n/B |
7 |
5 |
2 |
0 |
16:4 |
17 |
|
3. |
V. Revištia |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:8 |
16 |
|
4. |
Hrabušice |
7 |
3 |
3 |
1 |
17:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
7 |
3 |
2 |
2 |
22:10 |
11 |
|
6. |
Medzev |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
11 |
|
7. |
Buzica |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:15 |
9 |
|
8. |
Strážske |
7 |
3 |
0 |
4 |
13:14 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:13 |
9 |
|
10. |
Sobrance |
7 |
3 |
0 |
4 |
9:13 |
9 |
|
11. |
Krompachy |
7 |
3 |
0 |
4 |
10:16 |
9 |
|
12. |
Štítnik |
7 |
2 |
1 |
4 |
10:12 |
7 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
7 |
2 |
1 |
4 |
7:23 |
7 |
|
14. |
V. Kapušany |
7 |
1 |
3 |
3 |
6:9 |
6 |
|
15. |
V. Folkmar |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:21 |
6 |
|
16. |
Rožňava |
7 |
0 |
0 |
7 |
2:16 |
0 |
Juhozápadná piatoligová lokálka, ktorá vezie futbalistov Gemerskej Hôrky je na tom pre naše vozne trošku lepšie zostavená v záprahu. Nik nie je na konci súpravy, aj keď veľa nechýba vozňu Krásnohorského Podhradia. Uvidíme, čo spraví ich zastavenie sa v nedeľnajšej odstávke. Gemerskohôrčania veľa vody v Slanej nenamútili, lebo je aj tak mutná, keď stihli so súpravou vozňa Košickej Novej Vsi iba remizovať 2:2 a rozdeliť si kamarátsky medzi sebou body. Či to boli kamarátske, uvidíme pri ďalšom zastavení na tejto trati. Gemerská Hôrka – Košická Nová Ves 2:2.
Ostatné výsledky 5. kola: Smižany – Harichovce 1:1, Margecany - Prakovce 2:0, Ťahanovce – Sp. N. Ves „B“ 3:1, Gelnica – Kr. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Tokarčík - Szabo, D: 100, R: Kandráč, ŽK: Švarc, Ondrejčik, Hofman, Vida - Szabo, Dereš, Emien, Promýnia, Kuzma; Jaklovce – Sp. Vlachy 1:3, Teplička – Helcmanovce 2:1, Gem. Hôrka - Koš. N. Ves 2:2 (1:1), G: Kováč, Klimko - Jorj (vl.), Farkaš, D: 100, R: Krivjančin, ŽK: Kováč, Tóth - Papaj, Maťaš, Katona, Seman, Šurin.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 5. NEÚPLNOM KOLE
|
1. |
Harichovce |
5 |
3 |
2 |
0 |
12:5 |
11 |
|
2. |
Teplička |
5 |
3 |
2 |
0 |
11:6 |
11 |
|
3. |
Margecany |
5 |
3 |
1 |
1 |
9:5 |
10 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Spiš. N. Ves B |
5 |
2 |
1 |
2 |
8:9 |
7 |
|
6. |
Ťahanovce |
5 |
1 |
3 |
1 |
12:12 |
6 |
|
7. |
Helcmanovce |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:8 |
6 |
|
8. |
Koš. N. Ves |
5 |
1 |
3 |
1 |
7:8 |
6 |
|
9. |
Smižany |
5 |
1 |
2 |
2 |
7:7 |
5 |
|
10. |
Krh. Podhradie |
5 |
1 |
2 |
2 |
6:9 |
5 |
|
11. |
Gem. Hôrka |
5 |
1 |
2 |
2 |
10:14 |
5 |
|
12. |
Prakovce |
5 |
1 |
1 |
2 |
7:9 |
4 |
|
13. |
Jaklovce |
5 |
1 |
1 |
3 |
7:9 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
4 |
1 |
1 |
2 |
4:7 |
4 |
NAJLEPŠÍ LIGOVÍ STRELCI
IV. LIGA SKUPINA JUH:
10 gólov: Pelegrin (Turňa), 7 gólov: M. Majoroš (Haniska), Kozák (Buzica), 6 gólov: Lakatoš (V. Revištia), Karafa (Strážske), L. Török (Čaňa), Popadič (Hrabušice), 5 gólov: S. Molnár, Majerník (obaja Haniska), Belej (V. Folkmar), Kalmár (Medzev), 4 góly: M. Molnár (Haniska), Riapoš (Buzica), Kadár (Kr. Chlmec).
V. LIGA SKUPINA JZ:
6 gólov: Klubert (Smižany), 4 góly: Horňák (Ťahanovce), Klinko (G. Hôrka), 3 góly: Mrovčák. Lesnický (obaja Teplička), Čisovský (Ťahanovce), Augustín (Sp. N. Ves B), Tokár (Margecany), Pisko (Helcmanov, L. Hrušovský (Harichovce).
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
V. Liga JZ - 6. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.: Harichovce – Koš. N. Ves, Helcmanovce – Gem. Hôrka, Sp. Vlachy – Teplička, Kr. Podhradie – Jaklovce, Sp. N. Ves „B“ – Gelnica, Prakovce – Ťahanovce, Smižany – Margecany, Dohrávka 4. kolo 15. 9. o 15.30 hod. Sp. Vlachy – Gelnica.
MG+OD
FOTO KAROLA CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU ROŽŇAVA - ŠTÍTNIK 0:1
{gallery}futbal/2011/rv{/gallery}
{jcomments on}
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. Liga JUH - 8. kolo - 12.9.2010 o 15.30 hod.:
Buzica – Štítnik, V. Kapušany – Rožňava, Čaňa – Sobrance, Strážske – Haniska, V. Folkmar – Medzev, V. Revištia – Hrabušice, 11.9. Rudňany – Krompachy, Kr. Chlmec – Turňa.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.