V druhom polčase boli Bystrania opäť lepším mužstvom a hlavne J. Urban ml. neustále zamestnával domácich obrancov. Najväčšiu šancu Bystrého mal v 75. minúte Rusnyák, ktorému na bránkovej čiare v poslednej chvíli vypichol loptu domáci hráč. Domáce Slavošovce si vypracovali iba jednu dobrú akciu v 79. minúte, po ktorej padol ich víťazný gól. Najhoršou ranou pre Bystranov bola však 89. minúta, keď prenikajúceho Jána Urbana ml. nešetrným zákrokom zranil domáci obranca a pravdepodobne ho vyradil z ďalších zápasov jarnej časti. V 90. minúte ešte J. Gonos nastrelil brvno domácej brány, no ani dorážka Krágu neznamenala vyrovnanie.
Pred 50 divákmi rozhodoval Farkaš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Uhrin, Galata, Valent, Leng, Krága, J. Gonos, Valko, Rusnyák, J.Urban st., J.Urban ml. Striedal O. Ujházi.
Text: Miloš LENG
Fotografie: Peťo URBAN
Poznámka Maj Gemer: Ako je možné, že rozhodca za nešetrný zákrok domáceho obrancu na útočníka hostí v šestnástke udelí previnilcovi iba žltú kartu, ale zranený hráč skončí v nemocnici s prasknutým členkom?
Výsledky II. triedy - 15. kolo:
Jovice - Pača 2:1 (1:0), góly: Gebe, Grecmacher - Tóth, ŽK: Grecmacher - M. Zagiba, Liška, R: Repaský, DZ: Székely, D: 50. Rakovnica - Kružná 2:2 (0:1), góly: Čižmár, Turcsányi - Szöllös, R. Polyák, ŽK: 0 - L. Szendi, R: Jonáš, DZ: Kerekeš, D: 70. Bohúňovo - Kovstav 5:0 (0:0), G: J. Váradi 2, Balog, L. Kováč, Švajko, ŽK: Király, Dorkin - Világyi, ČK: Džačár (Kovstav), R. Petro, DZ: Gášpar, D: 80. Drnava - Hrhov 1:10 (1:5), góly: Veverica 5, A. Koščík 2, Ľ. Bartók, D. Dunka, Tankó - Farkaš, ŽK: Kuchta - 0, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 50. Slavošovce - Rož. Bystré 3:2 (2:2), góly: Balco 3 - J. Urban ml. 2, ŽK: Valentík, Makkai - Valent, Krága, R: A. Farkaš, DZ: Antal, D: 50. Kečovo - Nižná Slaná 1:2 (1:1), góly: Zoller - Leštach, Jar. Hajči, ŽK: Zoller, F. Kováč - V. Karas, R: Iglai, DZ: Bobrík, D: 50. Čoltovo - Ml. Brzotín 0:3 (0:1), góly: P. Kónya, Lázok, T. Kónya, ŽK: Molnár - Vavrek, V. Polyák, A. Rusnyák, R: Rašši, DZ: Máte, D: 70.
Najlepší strelci: 15 gólov - L. Gajdoš (Pača), 12 gólov - G. Zoller (Kečovo), 11 gólov - G. Veverica (Hrhov), 10 gólov - P. Ičo (Jovice), J. Urban (Rož. Bystré), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - R. Polyák (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), R. Lörinc (Kečovo), atď. (Zdroj: korzar.sk)
TABUĽKA II. TRIEDY PO 15. kole
| 1. | Nižná Slaná | 15 | 11 | 0 | 4 | 37:16 | 33 |
| 2. | Kružná | 15 | 9 | 4 | 2 | 40:22 | 31 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 15 | 7 | 5 | 3 | 47:34 | 26 |
| 4. | Slavošovce | 15 | 8 | 2 | 5 | 27:24 | 26 |
| 5. | Pača | 15 | 7 | 3 | 5 | 42:33 | 24 |
| 6. | Jovice | 15 | 7 | 1 | 7 | 41:38 | 22 |
| 7. | Bohúňovo | 15 | 6 | 3 | 6 | 24:18 | 21 |
| 8. | Kovstav | 14 | 6 | 3 | 5 | 18:26 | 21 |
| 9. | Kečovo | 15 | 6 | 2 | 7 | 33:28 | 20 |
| 10. | Ml. Brzotín | 15 | 5 | 3 | 7 | 31:35 | 18 |
| 11. | Hrhov | 15 | 4 | 3 | 8 | 41:48 | 15 |
| 12. | Čoltovo | 15 | 4 | 2 | 9 | 27:46 | 14 |
| 13. | Rakovnica | 15 | 4 | 2 | 9 | 17:38 | 14 |
| 14. | Drnava | 14 | 2 | 3 | 9 | 17:36 | 9 |
{gallery}futbal/slabys{/gallery}
{jcomments on}

































Slavošovce – Rožňavské Bystré 3:2 (2:2).
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-