Bohúňovo – Rožňavské Bystré 1:1 (0:1). Bystrania vycestovali do Bohúňova presne jedenásti, pretože niektorí hráči sa rozhodli stráviť nedeľu inak. Našťastie sa v zostave objavil už aj Janko Urban ml., u ktorého sa po druhom rentgene nepotvrdilo poškodenie kosti v členku. Domáci sa od začiatku zápasu snažili dostať Bystranov pod tlak, ale dobre hrajúca obrana na čele s brankárom Máťašom im toho v 1. polčase veľa nedovolila. Hra sa odohrávala väčšinou medzi šestnástkami a strely na bránu by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Domáci zaujali iba jednou akciou v 33. minúte, keď ich útočník povyzvŕtal všetkých obrancov hostí no zakončiť už nedokázal. Bystranom vyšla akcia v 42. minúte. Rusnyák z pravej strany nakopol loptu do 16-ky domácich, ktorú vybojoval Ujházi, ten prihral Minčíkovi, ktorý obstrelil domáceho brankára a otvoril skóre zápasu. 0:1 Druhý polčas mali o niečo navrch domáci hráči už aj preto, že u J. Urbana ml. sa prejavilo nedoliečené zranenie a Minčík mal problémy so svalom. Bystrania väčšiu časť druhého polčasu vlastne dohrávali deviati, pretože nemal kto striedať. Obrana bola čím ďalej preťaženejšia, no statočne odolávala tlaku domácich hráčov. Domáci sa však predsa len dočkali, keď v 84. minúte po rohovom kope, nechytateľnou strelou pod brvno domáci vyrovnali. Za predvedený výkon oboch tímov je remíza spravodlivá.
Pred 80 divákmi rozhodoval Farkaš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Galata, Rusnyák, Leng, J. Urban ml., Ujházi, J. Urban st., Minčík.
18.4.2010
OSTATNÉ ZÁPASY: Kružná - Pača 3:2, Jovice - Kovstav 0:7, Rakovnica - Hrhov 4:3, Drnava - Nižná Slaná 0:0, Slavošovce - Ml. Brzotín 2:1, Kečovo - Čoltovo 4:2.
TABUĽKA PO 17 KOLE:
| 1. | Kružná | 17 | 11 | 4 | 2 | 52:26 | 37 |
| 2. | Nižná Slaná | 17 | 12 | 1 | 4 | 40:17 | 37 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 17 | 8 | 6 | 3 | 52:36 | 30 |
| 4. | Slavošovce | 17 | 9 | 2 | 6 | 30:28 | 29 |
| 5. | Pača | 17 | 8 | 3 | 6 | 47:37 | 27 |
| 6. | Kovstav | 16 | 8 | 3 | 5 | 28:26 | 27 |
| 7. | Bohúňovo | 17 | 6 | 4 | 7 | 28:21 | 25 |
| 8. | Kečovo | 17 | 7 | 2 | 8 | 37:31 | 23 |
| 9. | Jovice | 17 | 7 | 1 | 9 | 43:54 | 22 |
| 10. | Ml. Brzotín | 17 | 6 | 3 | 8 | 33:37 | 21 |
| 11. | Hrhov | 17 | 5 | 3 | 9 | 47:54 | 18 |
| 12. | Rakovnica | 17 | 5 | 2 | 10 | 21:44 | 17 |
| 13. | Čoltovo | 17 | 4 | 2 | 11 | 30:53 | 14 |
| 14. | Drnava | 16 | 2 | 4 | 10 | 18:40 | 10 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
II. trieda – 18. kolo - 25.4.2010 o 16.00 hod.: Pača – Kečovo, Čoltovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Drnava, Nižná Slaná – Bohúňovo, Rožň. Bystré – Rakovnica, Hrhov – Jovice, Kovstav – Kružná.
Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
FOTOGALÉRIA:
{gallery}futbal/bohbys{/gallery}
Foto: Peťo Urban
FOTOGALÉRIA:
{gallery}futbal/bohbys{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.