Za sebou mám niekoľko skúseností, ktoré preverili nielen telo, ale aj hlavu. Absolvoval som tri diaľkové pochody – dva IPA pochody v Českej republike a Pochod Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom. K tomu dva trailové polmaratóny, kde okrem vzdialenosti človeka preverí aj terén a prevýšenie, a viac ako päť behov na desať a viac kilometrov. Popri behu sa rekreačne venujem aj plávaniu, ktoré je pre mňa skvelou kompenzáciou.
Napriek tomu bol maratón niečo úplne nové. 42,195 kilometra je vzdialenosť, pred ktorou musí mať človek rešpekt.
Prečo práve Košice
Keď som sa rozhodol, že túto vzdialenosť skúsim prvýkrát, chcel som, aby môj prvý maratón nebol iba obyčajným behom. Preto som si vybral Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Je to podujatie s obrovskou tradíciou a atmosférou, ktorú inde ťažko zažijete.
Chcel som, aby som si svoj prvý maratón pamätal nielen kvôli vzdialenosti, ale aj kvôli miestu a ľuďom, ktorí ho tvoria. Košice počas maratónu žijú behom. Človek nemá pocit, že beží len preteky, ale že je súčasťou niečoho väčšieho. Tisíce bežcov, množstvo divákov a ľudia povzbudzujúci popri celej trati vás potiahnu dopredu aj vtedy, keď už dochádzajú sily.
Ak som si mal vybrať miesto, kde prvýkrát prekročím maratónsku cieľovú čiaru, Košice boli jasná voľba.
Patrik na trati MMM
Mojím súperom som bol ja sám
Na štart som nešiel s cieľom dosiahnuť výnimočný čas, ani podať výkon, ktorým by som sa porovnával s ostatnými. Mojím hlavným súperom som bol ja sám. Chcel som si dokázať, že na to mám. Že dokážem prísť na štart, zvládnuť všetky kilometre a bez ohľadu na výsledný čas prejsť cieľovou čiarou.
Prípravu som približne dva mesiace pred maratónom viac zameral na beh. Vďaka profesii som však nezačínal od nuly – kondíciu si udržiavam počas celého roka.
Vedel som ale, že maratón nemožno podceniť. A práve rešpekt k vzdialenosti bol dôvod, prečo sa mi bežalo dobre.
Od začiatku som si nastavil rozumné tempo a nenechal sa strhnúť rýchlejšími bežcami. Maratón sa nerozhoduje na prvých kilometroch. Dôležité bolo šetriť energiu, držať sa plánu a myslieť na to, že preteky sa končia až po viac ako štyridsiatich kilometroch.
Atmosféra, ktorá nesie až do cieľa
Samotný beh nebol len o kilometroch, čase a únave. To, čo si z MMM odnášam najviac, bola atmosféra. Tá bola na nezaplatenie. Popri trati stáli ľudia, ktorí povzbudzovali bez ohľadu na to, či vás poznali alebo nie. Každé zatlieskanie či zakričanie vám dodá energiu presne vo chvíli, keď ju potrebujete. Vtedy si uvedomíte, akú silu má obyčajné povzbudenie.Počas 42 kilometrov prídu chvíle, keď telo cíti každý ďalší krok. Práve vtedy prestáva byť maratón len fyzickou disciplínou. Začína byť súbojom v hlave. Človek už nebeží preto, že je to jednoduché. Beží preto, lebo sa rozhodol, že to dokončí.
A presne o tom bol môj prvý maratón. Nie o čase, ani o tom koľko ľudí skončilo predo mnou alebo za mnou. Ale o momente, keď som prekročil cieľovú čiaru a vedel som, že som splnil to, čo som si sám stanovil.
Maratón mi opäť ukázal, že hranice, ktoré si vytvárame, sú často viac v hlave než v tele. Nestačí si len povedať, že niečo dokážeme. Treba sa pripraviť, rešpektovať náročnosť výzvy a byť ochotný pre cieľ niečo urobiť. Keď človek spojí prípravu, disciplínu a odhodlanie, dostane sa oveľa ďalej, než si pôvodne myslel.
42,195 kilometra pre mňa nebolo len športovým výkonom. Bola to skúška samého seba. Do Košíc som prišiel s otázkou, či dokážem zvládnuť svoj prvý maratón. Z cieľa Medzinárodného maratónu mieru som odchádzal s odpoveďou. Dokázal som to. A ten pocit je hodnotnejší než čas na výsledkovej tabuli."
MG Patrik Kaššai
Fotografie: archív Patrika Kaššaia
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.